Fajčenie vážne ohrozuje vaše (psychické) zdravie!!!

V dnešnej mimoriadne rizikovej dobe si človek musí dať mimoriadny pozor aj pri tak obyčajnej a triviálnej činnosti ako je závislácke vyfajčovanie cigariet značky Marlboro pred bránami vlastného domu. Poviem Vám, že dnes som si skutočne uvedomil vážnosť tých nápisov v čiernom štvorčeku na krabičke. Ono na tom, že vážne ohrozujú moje zdravie asi aj niečo bude.
Vonku, ako asi každý veľmi pohotovo zaregistroval pršalo, stále prší a pršať bude ešte zrejme dlho. Aspoň kým si to Iľko nerozmyslí. No ale aby som sa vrátil k veci. Vonku vytrvale a výdatne lialo a keďže ešte stále nie som vo veku keď by som mohol bez ujmy na zdraví zasmradiť cigaretovým dymom celý dom tak som sa po zrelej úvahe a v nepremokavom odeve vypratal von.
Po pár sekundách, keď som sa spamätal z teplotného rozdielu som teda vytiahol krabičku a škatuľku zápaliek. Sám neviem z akého dôvodu chýbal v mojej základnej výbave zapaľovač, no určite to má racionálne vysvetlenie. Bohužiaľ zatiaľ sa mi ho nepodarilo objaviť.
Môj prvý pokus o zapálenie tabaku dopadol viac ako neúspešne pretože okrem výraznej popáleniny ktorú som utrpel na palci pravej ruky som prišiel aj o jeden kus Marlboro červenej. Zafúkal totiž mierny vetrík a úzka rakovinotvorná tubička sa ocitla v mláke. Spŕšku najrôznejších vulgarizmov neuvediem, pretože by mi to určite znížilo morálny kredit, no vymyslel som celkom nové kombinácie tých najhanlivejších výrazov a teda ani v takej skutočne smutnej a frustrujúcej chvíli som nestratil nič zo svojej kreativity.
Na rad teda prišla cigareta druhá. Po asi šiestich pokusoch sa mi ju podarilo zapáliť, no vdychovanie dechtu som si veľmi dlho neužil. Nad susedovým plotom sa zrazu objavila hlava jeho matky. Postaršia, asi osemdesiat ročná pani s chybou reči a mierne povedané slabým zrakom a sluchom začala vydávať zvláštne alarmoidné zvuky až som si pomyslel že sa snáď dusí. Rýchlo som pristúpil zvyšok, respektíve trištvrťku už druhej Marlboro červenej a pribehol k nej, aby som sa dozvedel čo sa deje.
Keďže ako som už spomínal, jej konverzačné schopnosti boli tak na úrovni môjho dvojročného brata tak skutočnú podstatu veci som pochopil až po správnom pochopení jej zvláštnych gestikulácii. Teta suseda totiž ukazovala na našu garáž. Spočiatku bola pokojná no s mojou klesajúcou chápavosťou rástla jej agresia. Keď už bola červená ako prehnitá chemicky pestovaná paradajka (a to je vonku statočných 10 stupňov celzia) som si konečne uvedomil, že teta sa nedusí a ani nemá žiaden zdravotný problém. Na našu garáž jej odletel dáždnik a zachytil sa v korune asi meter vzdialeného pagaštana konského (to je strom, vysoký strom, ak by niekto nevedel).
Ďalej som po nejakom tom čase prišiel aj na to, že odo mňa očakáve, že jej dáždnik prinesiem. Teda som sa so značnou námahou a s pocitom mimoriadneho ohrozenia vyštveral po klzkom rebríku na garáž a po skutočne ťažkom zápase s listnatým a hlavne mokrým gigantom som dáždnik vybojoval. Mal síce drobné poškodenie no spoliehal som sa na vek jeho majiteľky, ktorý mi zaisťoval alibi. Pomyslel som si, že ak nevidí ani tú veľkú preliačinu(rozmery asi 5x5 metrov) na stene vlastného domu tak si nevšimne ani jednu zlomenú "tyčku" na starom dáždniku, ktorý si snáď pamätá ešte éru osvietenského absolutizmu.
Ako som predpokladal tak si susedka vôbec nič nevšimla a namiesto poďakovania ma prudko eroticky pohladila po líci, čím mi spôsobila minimálne krvnú podliatinu. Silu ešte určite má. No namiesto toho, aby zašla dnu tak sa len postavila pod striešky a čakala. Neskôr som sa dozvedel, že len čakala na taxi, no dovtedy mi toto je postávanie nesmierne vadilo, pretože mi bránilo vo fajčení.
Nemôžem si predsa zapáliť pred susedkou. To by bolo nemorálne a navyše by ma mohla bonznúť mojej drahej mamičke, čo by znamelo vážne komplikácie.
Teda som si zbehol po kľúče a značne zamáčal veľkú časť interiéru svojej izby a popri tom aj takmer celú chodbu. Rýchlo som vybehol na ulicu a po preskákaní niekoľkých prekážok v podobe mohutných a hlbokých mlák som sa prepracoval na skutočne intímne a tajomne pôsobiace parkovisko. Pričupil som sa v obkľúčení dvoch mlák o rozlohe menšieho cirkusového šapitó a vytiahol z krabičku už tretiu cigaretu. Marlboro červenú. Roztúžene som si ju priložil k ústam a fajčil som.
No dnes mi nebolo súdené si zapáliť. Osud a boh rozhodli inak a tesne predtým, než som si stihol po tretí krát potiahnuť sa okolo prehnalo značkové športové auto, viem len že bolo červené a išlo minimálne 60 -kou po parkovisku! A ešte že páchlo aj z niekoľkometrovej diaľky po lacnej metrosexuálnej kolínskej.
A toto auto nielen že výdatne ovlažilo mňa a prehydratovalo ma na dlhé týždňa ale mi aj zahasilo cigaretu. No aby bolo dielo skazy dokončené tak mi navyše pri náhlom vstyku (mojej osoby, mňa, nijak inak si to nevysvetľujte) mi z vrecka, na ktorom už asi dva roky chýba zips vypadla celá krabička. No a skončila v mláke!!!
Teda ďalších sedem znehodnotených cigariet, premočené kýchajúce indivíduum a uháňajúci samoľúby a narcistický týpek vo vyleštenom fáre. O zmätenej susede nehovoriac. To je bilancia dnešného dňa.
Fajčiť je naozaj riziko! Som psychicky natoľko zničený, že cigaretu už nechcem vidieť. Až do zajtra rána nefajčííím!!!

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu