Bola si Kerouakova nevesta,
čo čierne slzy roní,
dedinčanka z mesta,
z kapradinových tôní.

Pery z ružích lupeňov
a na každom prste zlato,
tam, kde bol nektár,
ostalo len blato.

Píšem o iskrách v tvojej duši,
čo zapaľujú moria,
tam, kde mokli ľudia,
ryby, planktón - všetci zhoria.

 Blog
Komentuj
 fotka
drilo  9. 3. 2011 06:59
nice
Napíš svoj komentár