Bola si Kerouakova nevesta, čo čierne slzy roní, dedinčanka z mesta, z kapradinových tôní. Pery z ružích lupeňov a na každom prste zlato, tam, kde bol nektár, ostalo len blato. Píšem o iskrách v tvojej duši, čo zapaľujú moria, tam, kde mokli ľudia, ryby, planktón - všetci zhoria. Blog 6 0 0 0 0 Komentuj