Január začal dobre. Kúpila som si prvé auto. Jeden deň som ho na internete našla, druhý deň bolo moje. To je také moje – skôr, než stihnem premyslieť všetky podrobnosti a detaily rozhodnutia, tak už je za mnou. Má to svoje výhody. A kto máte prvé auto, viete, že to je láska na prvý pohľad. Zaslúžila si meno Dora, inak šetriac si ho pre vlastné dieťa (sorry dieťa - budeš sa volať inak).
Zima v rytme práca-doma-pohotovostné služby-práca začala skĺzavať do monotónnosti. Do toho zasiahla správa o uvoľnení ambulancie v blízkom okolí. Opäť zaúčinkovali moje zrýchlené rozhodovacie procesy (nazvané eufemisticky): jeden deň som sa rozhodla pre svoju ambulanciu, druhý deň som jej vykročila v ústrety. Tu to však nešlo tak ľahko ako s autom. Splnenie jedného kroku nespôsobilo jeho vyriešenie, ale otvorenie ďalších troch. A takýmto tanečným krokom – do strán, dozadu, dopredu a zasa dva späť – som pretancovala pol roka. Tento test odolnosti psychiky a svojich mantinelov som zvládla (síce priznávam, že i pomocou advokátky, keďže schvaľovanie všemožných povolení sa nedalo únosne ani len prečítať), čo napokon viedlo ešte k väčšiemu testu: k samotnému otvoreniu ambulancie.
Po lete som tak prvýkrát stála v ambulancii, ktorú som mimochodom z väčšej časti musela prerobiť (čo je tiež samostatný príbeh, o ktorom možno inokedy), zoči-voči prvému pacientovi. A to je už trochu iná zodpovednosť. Po prvej takejto službe mi došlo, že práca neskončila, ale začína tá druhá [pozor: ešte nie tá ženská, doma, tá je niekedy u mňa až tá tretia slight_smile: – zväčša prilepená o obrazovku: raz ušami (dodávatelia, faktúry, objednávky pacientov), inokedy očami (výkazy na poisťovňu, webstránka, atď.). Avšak táto zodpovednosť prináša aj svoje ovocie: mohla som si vybrať svojich zamestnancov. Šťastie mi dožičilo tú najlepšiu sestričku – prácu miluje a pomáha mi k splneniu sna.
Všetok zhon som zvládla možno i vďaka letnej príprave: v aktívnom štýle sme precestovali Rakúsko. Výstup na Schafberg bez akejkoľvek kondície (kto nepoznáte, mrknite, akú mám odvahu) bol opäť dielom zrýchlených rozhodovacích procesov. Zážitky mi tak nechýbali.
Pracovná vlna bola tak intenzívna, že zalievala aj skoro všetko súkromie. Napriek nej nebolo nepriaznivé: s priateľom ladíme prvé spoločné bývanie; brat úspešne dokončil prvý stupeň VŠ; rodičia sú zdraví a spokojní.
Koncom roka sa naskytla ďalšia príležitosť na zrýchlené rozhodovanie – kúpa bytu. Mezonetový byt optikou môjho rozhodovania vyzeral ružovejšie, než bol, a to aj na môj rýchlostný stupeň rozhodovania. A čuduj sa svete – vyhral tento raz hlbší úsudok (priznávam – aj vďaka radám rodičov). Za tohto stavu by mohol vyhrávať; tento rok ma tak naučil hľadať rovnováhu medzi intuíciou a úsudkom. Na záver: Dora prestáva spĺňať kapacitné požiadavky a našla som nové, väčšie auto. O-ou rozhodovacie procesy...
Blog
21 komentov k blogu
robinson444
nedeľa 21:04
Veľmi materiálne zameraný blog. Kedy napíšeš niečo o sebe ?
@robinson444 Na prázdne vety bez významu, ktoré sa majú tváriť filozoficky, si tu predsa ty. Ja píšem o mojom roku - o tom, čo žijem.
@tequila na môj vkus tam toho dala málo. Skoro nič.
Svojou konštruktívnou kritikou sa ju snažím priviesť k hlbšiemu obsahu.
Použil som pri tom provokáciu ? Možno. Bude to mať želaný efekt ? Uvidíme v ďalšom blogu.
Svojou konštruktívnou kritikou sa ju snažím priviesť k hlbšiemu obsahu.
Použil som pri tom provokáciu ? Možno. Bude to mať želaný efekt ? Uvidíme v ďalšom blogu.
@abstraktdepres čo ja viem, myslím, že je lepšie riešiť praktické veci, ktoré dávajú zmysel, ako písať na Birdz výplody fantázie bez ladu a skladu, z ktorých nie je reálny osoh ale áno, možno je to uhol pohladu
@karamella vlastne z takého umenia je tiež nulový osoh ale som rád že tu je a mám rád ľudí "od neho".
Máš šťastie, dávku šťastia a na také niečo aj ako si popísala musí byť aj taký typ človeka. Nie každý to má v sebe, ja viem že 100 pro to v sebe nemám, tak kvetnato rok nemám ako popísať. V podstate ani neviem čo nové sa mi stalo, keď tak premýšľam, že asi nič. Raz je iba dobre, raz je zas zle a akurat viem, že som zaváhal v mnohých veciach počas roka (ľutujem napríklad, že som zaváhal a že som nevzal ten prístrešok na auto, ktorý bol za dobrú cenu, no som mnoho premýšľal nad tým vahal) a celkovo veľa premýšľal, váham (dávam si pre a proti) a porovnávam. To zaberie aj mnoho času a takú pohotovosť, taký risk nemám v sebe.
Nie nadarmo som narodený v znamení Váh, ale mama mi hovorila, že skôr na mňa sedí popis k mužovi v znamení panny. Som tak na prelome týchto znamení, je to dosť možné.
Nie nadarmo som narodený v znamení Váh, ale mama mi hovorila, že skôr na mňa sedí popis k mužovi v znamení panny. Som tak na prelome týchto znamení, je to dosť možné.
@karamella to už bolo v 2023-om, čo som si ju našiel, ale tak robím tam vďaka Bohu doposiaľ, aj napriek neistote, ktorý si ale však uvedomoval každý z nás, lebo konsolidácia sa dotkla aj nás. Tá neistota bude ešte trvať aj v tomto roku, lebo som v štátnom podniku a konsolidácii (asi) nebude koniec. Ktovie ako až to bude vychádzať s financiami. Verím, ale že to nebude už v prepúšťaniu, lebo nemám to tak isté, nie som takým suverénnym zamestnancom, vyskytli sa mi aj problémy a mal som to ,,nahnuté” relatívne nedávno, no ustálo sa to. Ale mám dobrého vedúceho, teda mal som, lebo celkom sa mení organizácia od tohto roka. On vie, že som ešte v podstate nový a ani za 5 rokov zotrvania tam, to nebudem vedieť tak dobre ako on, lebo má prax, rozumie tomu jasneže dobre a ja som sa to musel učiť od piky. Je toho dosť veľa, prichádza veľa zmien a ja by som to mal všetko ovládať a cez sezónu ledva odfukujem od návalu práce, ale aj napriek tomu všetkému ma to baví a chcel by som tam zotrvať, lebo ja neviem kde inde by som robil keby … … Ale nechcem nad tým rozmýšľať, snažím sa eliminovať chyby a si naštudovávať pred niečim čo ma čaká.
Takže u mňa prácu a aj auto som si kupil v roku 2023, to bol môj šťastnejší rok. 2024 som len prežíval, zažil som ešte k tomu najhoršie jediné rande vo svojej ére. Na to som sa ďalej už nemal záujem s nejakou ďalšou zoznamovať a dal som sa skôr na samotársku cestu so svojimi záujmami. Takže v roku 2024 sa nič nedialo, nikto aj zo vzdialenejšej rodine nezomrel a to je hlavné. To by bolo zostať, predsalen nepovedal by som že by nás bolo tak mnoho, tak preto.
@karamella nechci vedieť, to bolo zlé a i ja rád by som na to už zabudol. Jedine čo ľutujem je to, že som to už nevzdal s ňou skôr a nenechal ju tam samotnú s tými brindzovými haluškami, miesto toho som jej slovné bleskomety na mňa znášal celý čas a snažil sa jej to vyvrátiť. Strata času, aj to ma zmenilo a už nebudem mávať takú trpezlivosť na iných rande, ak avšak nejaké budú, lebo zvyčajne trávim čas sám so sebou.
Napíš svoj komentár
- 1 Karamella: 2024
- 2 Mahmut: Nesmierne zásadný text, ukazujúci, ako prejsť očistou a súdom
- 3 Tomasveres: Nový rok, "šťastný nový rok"
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 4 Karamella: 2024
- 5 Hovado: Metalurgia 1
- 6 Protiuder22: Kenosis
- 7 Derimax3: Prehovor do duše
- 8 Hovado: Čo ma napĺňa.
- 9 Mahmut: Duchovná výstraha pred vojnou v Európe! Ako jej zabrániť?
- 10 Mahmut: O Svetlej ochrane v dňoch súženia