Annie sa zasmiala a plesla Sama po bruchu.
Iný by sa na jeho mieste už poskladal a iná by mala celkom určite polámaných pár kostičiek v ruke, ale oni ďalej bezstarostne kráčali.
„Chcem si kúpiť novú kabelku,“ zamraučala Melanie a prehodila si husté tmavé vlasy.
„Načo? Veď už máš pomaly na každý deň v roku jednu. Začínaš druhé kolo ?“
„Tíško, braček,“ zatiahla Melanie a Sam sa v tom momente potkol o vytŕčajúci koreň stromu. Zahrešil. Jeho sestra sa spokojne usmiala, no v tej chvíli už koreň dožíval svoj drevený a pomerne krátky život v blčiacom ohni. Už to vyzeralo, že s koreňom a možno aj s celým stromom, je amen, no o sekundu na to však už len syčal a dymil.
„Héj,“ zvolal Sam a pozrel na Lialla. „Myslel som, že chlapi držia spolu!“
On s nevinným výrazom pokrčil plecami, akože: “ja nič, ja muzikant“. Ale keď sa Sam otočil, žmurkol na Melanie.
Tá zvodne zaklipkala tmavými a dlhými mihalnicami, tak dokonalými, že všetky baby pukali závisťou, a popred Lialla zrazu padalo zelené jablko. On ho v letku chytil a s úškrnom doňho zahryzol.
Melanie sa usmiala a vyplazila jazyk na Sama, ktorý sa s povzdychom zavesil do Annie.
„Poďme, lebo sa mi z týchto dvoch zdvihne cukor...“
Ďalej sa prechádzali po meste.
Annie so Samom vpredu a ľudia na nich občas dosť zhrozene pozerali, pretože tí, čo ich nepoznali, by dali aj ruku do ohňa za to, že sú súrodenci. Boli skoro rovnako vysokí, pekní a dokonca aj odtieň blond vlasov a hnedých očí mali takmer identický. V očiach verejnosti boli teda incesťáci najvyššieho stupňa a nikoho by nikdy nenapadlo, že Samova krv koluje v žilách tmavovlásky kráčajúcej za ním.
„Mel, tu majú nejaké tašky,“ otočila sa na nich Annie a ukázala na výklad obchodu, okolo ktorého práve prechádzali. Všetci sa pozreli tým smerom.
„Annie, fučí ti? Mám ísť do Goth Shopu ?“ Pokrčila nosom Melanie, no predsa vošla dnu a všetci poslušne za ňou.
Pochmúrny obchod s takmer výlučne čiernymi vecami bol skoro prázdny, teda okrem dievčaťa, ktoré sa chystalo platiť a čudného predavača s rôznofarebnými očami a v skilete.
Zatiaľ čo Melanie sa okamžite vrhla na časť s taškami, ostatní sa unudene rozhliadli po obchode. „Sledujte toto,“ zdvihla Anne vysoké čižmy asi s pätnásťcentimetrovou podrážkou.
„Poďte, nič také tu neni,“ sklamane okolo nich prešla Melanie a mierila k dverám.
Dievča, čo práve zaplatilo, si vonku obzeralo novú tašku, keď ju cez sklenený výklad zbadala.
„Tú chcem!“ vykríkla, až všetkých, vrátane predavača, trhlo, a ponáhľala sa von. Traja kamaráti sa na seba len zmätene pozreli a ponáhľali sa za ňou.
Energicky kráčala k nízkemu dievčaťu v čiernom. Listy stromov vzrušene šušťali, hoci bolo bezvetrie a to chúďa ešte netušilo, že keď si Melanie niečo zaumienila, vždy to dosiahla. A momentálne boli jej cieľom Liall a novučičká čierna taška cez plece.
„Kúpim tvoju tašku za päťdesiat eur.“
Zdvihla som hlavu.
Predo mnou stála vysoká baba, s tmavými absolútne rovnými hustými vlasmi a zjavne čakala na moju reakciu.
„Stála šesťdesiatpäť,“ dostala som zo seba.
Už za ňou došli aj jej kamoši, čiernovlasý chalan s miernym strniskom, ktorý vyzeral byť trochu starší než ona, a neuveriteľne californské blond dvojčatá.
No ona sa vôbec nenechala vyviesť z miery.
„Tak ti dám osemdesiat,“ zahlásila a už aj vyťahovala peňaženku. Vyvalila som oči.
„Prepáč, ale tá taška nie je na predaj,“ snažila som sa jej to čo najslušnejšie vysvetliť. Prevrátila oči.
„Okej, stovka, posledná ponuka,“ a už v štíhlych prstoch zvierala stoeurovú bankovku.
Toľko som ešte nemala. Spomenula som si na pol ročné odriekanie pomaly všetkého, aby som mohla vôbec vojsť do u nás jediného Gothik shopu. A keď som tam konečne bola, najradšej by som si kúpila všetko. Ale keďže som mala obmedzené financie, tašku cez plece som už dávno chcela a s touto to bola láska na prvý pohľad, doplatila som si na ňu aj peniazmi na obedy. Taštička mi bola o to vzácnejšia, že do každého obchodu prišiel iba jeden kus. Tašky, opasky, šperky, peňaženky a všetky takéto srandy, to všetko mali z každého druhu len po jednom. Čiže sa nemohlo stať, že by na Slovensku mali dvaja ľudia rovnakú vec z tohto obchodu. A to bolo podľa mňa niečo úžasné...
No a teraz mi táto holka ponúkala sto eur, ja som si ich mohla vziať a vrátiť sa tam. Kúpiť si niečo iné. Ale keď ... tá taška bola úžasná. Znova som sa pozrela na sto eur v jej ruke.
„Prepáč, ale naozaj nie,“ pokrútila som hlavou a začala som trošku cúvať, aby pochopila, že viac sa s ňou nemienim jednať.
„No vidíš, nechce ti ju predať, tak poď, Mel,“ povedala jej blondínka trošku prosebne.
No tá baba, tá Mel, sa nehýbala.
Otočila som sa im chrbtom a chcela som si ísť po svojom, no vtom som sa potkla o nejakú hrudu hliny, ktorá tam, prisámbohu, predtým nebola, a spadla som. Taška mi vypadla z rúk a “Mel“ ju samozrejme pohotovo schmatla.
„Dokelu,“ zamrmlala som a celá červená som sa dvíhala, no to už bol pri mne jeden z chalanov a pomáhal mi na nohy. Hodil veľmi škaredý pohľad na tmavovlasú kamarátku, akoby ona mohla za moju čaptavosť a tá začala veľmi previnilo prešľapovať a žmoliť v rukách moju tašku. Asi bol jediný, kto jej mohol odporovať.
Kolená ma nehorázne štípali – bodaj by nie, boli oškreté a pravé dokonca už krvavé. Vysypať sa na štrku neni sranda.
„Počkaj, ošetrím ti to,“ povedal a odviedol ma k neďalekej lavičke.
Vytiahol si z vrecka balíček vreckoviek a jednu mi pritlačil na koleno. Osušil krv, vreckovku pokrčil a zahodil. Vytiahol ďalšiu, no keď mi ňou začal utierať už pomaly zasychajúcu krv, bola vlhká a chladila. Nevšimla som si, že by ju niekde namočil ... O chvíľu som to však pustila z hlavy.
„Melanie to tak nemyslela,“ zdvihol ku mne hlavu. „Ona je len občas príliš ... príliš.“ Zasmial sa.
„No čo, je to lepšie ? Náplasť nemám, ale hádam ti už krv nebude tiecť.“
Postavila som sa a nesmelo sa usmiala.
„Ďakujem, teda ..“
„Mel,“ prísne povedal ten blondiak a hoci Mel na neho najskôr škaredo zazrela, predsa len prišla ku nám a podala mi späť moju novú tašku.
„Prepáč,“ zamrmlala.
„To nič, ja proste neviem chodiť,“ potešene som sa usmiala, že sa to vyriešilo, lebo nenávidím konflikty.
Úsmev mi neopätovala, miesto toho mi otrčila chrbát.
„Tak ... sa majte,“ nervózne som sa im pozdravila a pálila som preč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lemonade
1. 2.febuára 2011 18:09
to je dake scifi?
Napíš svoj komentár