Tam, kde tvoje pery s mojimi sa spájali,
Kde v tú noc posledný raz sme sa objali,
Kde sľúbila som ti, že raz ma tu celú spoznáš,
Kde došlo mi, že ma viac nikdy nepobozkáš.
Kde prvý krát mi po tvári slzy stekali,
Kde počula som hlasy, čo ku tebe ma volali,
Kde nádeje na život sú len veľmi hmlisté,
Kde už po stý raz sa pýtam na to isté:
„Prečo si odišiel a nechal ma tu samú?
A znova rozryl si tú krvácajúcu ranu?“
No bude to len chvíľa, neboj sa drahý,
veď umrieť- to nebolí, každý to vraví.
Priateľka dýka nám umožní byť spolu
a zasadnúť pre zmenu k nebeskému stolu.
Tak umriem. A neklam. Dobre viem, že tiež to chceš.
Že prečo? Lebo aj keď si zomrel ma stále miluješ.
Bobba
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dracica25
21. 8.augusta 2007 18:37
je to prekrásna básnička.máš talent....
Napíš svoj komentár