A ejha....to nevyzerá ružovo...hlavne pre mňa nie...mohol by byť Valentín a VaL ten istý chalan? A to, čo Peťo písal...nemohol myslieť mňa? No nemohla som sa tým ďalej zaoberať, lebo mama potrebovala, aby som jej šla na nákup do Tesca.
No keď som sa vrátila opäť som si sadla za PC. Ale teraz som si zapla už rovno pokec. Zas mi písal. Valentin_14.2: „Zatial ti nemozem povedat kto som. Ale ano chodim do nasej skoly.....pojdes na karneval????“ A ešte pridal pár nádherne romantických básničiek... bola som brutálne rada z toho, až kým som si nespomenula na poobedie a na záhadný e-mail pre VaLa.
Nanešťastie, hneď ako som Valentínovi odpísala, sa dovalil namrzený Peťo a vyhodil ma z počítača. „Veď dobre, čo sa toľko rozčuľuješ,“ odvrkla som mu. „Si nejako moc dovoľuješ,“ Nemal dobrú náladu, asi prehrali alebo čo, ale v každom prípade ma zvonenie jeho mobilu zrejme zachránilo.
„Haló? Tu je Peťo!“ Povedal tónom, že keby som bola na mieste volajúceho, namieste položím. No potom sa mu na tvári vylúdil celkom prijateľný úsmev. „Čau, Valér! Eh, nie, ešte som nebol, len teraz som z tréningu prišiel, počkaj chvíľu?“ povedal zrazu a zakryl rukou slúchadlo... ja som počúvala so zatajeným dychom, možno je to on... Valér.. také nezvyčajné meno.
„Čo tu ešte chceš? Vypadni konečne!!“ vyštekol na mňa Peťo. Razom som z oblakov dopadla tvrdo na zem, ale už som sa radšej pratala. Zavrela som sa vo svojej izbe a o všetkom som rozmýšľala. Je Valentin tá istá osoba čo aj VaL? Je jeden z nich, alebo dokonca obaja, záhadný Valér, s ktorým Peťo telefonoval? A kto je ten krásny Peťov kamarát? A týkal sa ten e-mail pre VaLa, mňa? Uch, o dva dni máme karneval, asi by som si mala konečne dokončiť kostým. Budem „dobrá víla“... s kamoškami sme sa dohodli na „rozprávkovom motíve“ ... keď už zhod, tak poriadny... ale aspoň bude sranda.
Dnes je konečne deň D! A znova mi napísal Valentine_14.2: „Ahoj moja dobra vila (odkiaľ to vie???), samozrejme ze pojdem aj ja... A uz sa na teba tesim...cmuqy..“ A dokonca bol prihlásený! Tak som mu hneď aj odpísala, že čo ide byť. Valentine_14.2: „Si moje ♥ a ja som tvoje...a aj na karnevale budem.. myslis ze by si ma mohla mat rada?“
A ja: „No hej, ale CO budes na tom karnevale? Neviem, ci by som mohla... nepoznám ťa.“ A potom sa odhlásil. Ja som rýchlo bežala domov po kostým a potom naspäť do školy.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chiflada
27. 1.januára 2008 17:07
hmm odkial asi mohol vediet o kostyme? zeby od brata?
Napíš svoj komentár