Ja som totižto celý večer vyzerala svojho Valentina. Došla som k tomu, že ten krásny chalan a Valentin by mohla byť tá istá osoba. No nebolo by to cool? Ale pravdu povediac, trošku som sa prepočítala. Bolo tam brutálne veľa ľudí, a ja som nikde toho pekného chalana nevidela.
No zato iný chalan sa nedal prehliadnuť. Bol trošku vyšší než ja, a mal nejakú veľkú červenú vec na sebe. Aj tvár mal natretú na červeno, z blízka bolo navyše vidno, že má aj červenú škrabošku a z tej červenej veci trčali akési hadičky.
Navyše bol celý pokrytý nejakým slizom a naozaj som nevedela odhadnúť, o akú masku ide. Zábava bola v plnom prúde, začínala sa diskotéka a ja som stále nevedela, kto je ten Valentin. Bráško a jeho spolužiaci boli akože futbalový tím, ale toho krásavca som medzi nimi nevidela.
No a potom pustili slaďáky. Ja som pila kolu, zatiaľ čo sa moje kamošky dobre bavili. Bola som otrávená, lebo som čakala, že dnes bude koniec všetkým tajomstvám.
Zrazu sa ku mne priblížil ten červený chalan. „Ahoj,“ pozdravil sa mi.
Ja som si konečne mohla zblízka pozrieť tej jeho divoký kostým. Musel si dať naozaj veľkú námahu. „Čau,“ odvetila som. „Bavíš sa?“ zaujímal sa. „Úžasne, nevidíš?“ smutne som sa zasmiala a ukázala som na plastový pohárik s kolou. „Tak si poď zatancovať,“ odhodlal sa. „Myslím, že to nie je najšťastnejší nápad,“ odvetila som.
Hrali nejakú pomalú pieseň, ale ja som naozaj nemala chuť svoje jemné ružové šatočky pritlačiť na ten jeho slizký kostým. Ináč bol fajn a strašne sa mi na niekoho podobal, ale asi nepochopil, prečo som ho odmietla. Zosmutnel. „Ja som myslela, lebo, vieš..“ ukázala som na svoje šaty a potom na jeho červenú...vec a konečne mu doplo. „Aha, jasne,“ zasmial sa. Tak sme si tam spolu popíjali kolu a nastalo trošku trápne ticho.
Hoci na druhej strane, hudba bola tak hlasná, že by sme sa aj tak nepočuli. „Aká si teda maska?“ kričala som naňho. S tou hudbou to už naozaj prehnali. „Nepoviem,“ zakričal mi naspäť, „skús na to prísť sama.“ Prevrátila som oči. Mala som dosť hádaniek a tajomstiev.
Potom sa to celé zomlelo veľmi rýchlo.
Akurát som si začala uvedomovať, že tento chalan je fakt celkom zlatý a na chvíľu som zabudla aj na Valentina, aj na VaLa, aj na Valéra, aj na Peťovho pekného kamoša, proste na všetko, čo sa stalo za posledné dni.
A vtedy hudba na chvíľu stíchla a jedna učiteľka vzala do ruky mikrofón.
„Valér Lacipaj, prestaň obťažovať to dievča, vidíš, že jej to nie je príjemné.“ Ja som len otvorila oči. Že by bol on Valér? Ale veď on ma neobťažoval. No všetci sa zrazu pozerali do kúta, vrátane toho chalana v červenom. Pozrela som sa tam aj ja. V kúte telocvične stál ten krásny Peťov kamoš vo futbalovom drese a opaľoval nejakú vydesenú siedmačku.
„A keď sme už takto začali, môžeme rovno vyhlásiť víťazné masky,“ pokračovala učiteľka. „Tretie miesto získava Martina Ihličková s maskou dobrá víla!“ ozval sa potlesk a ja som úplne chytila šok. Vyhrala som!
„No choď, Maťka!“ povzbudil ma ten chalan. Ako som sa predierala dopredu, stihla som sa začudovať, že odkiaľ ma ten chalan pozná, keď som sa ani nepredstavila. Medzitým vyhlásili aj druhé miesto, ale tú babu som nepoznala. A už som stála vpredu. „A prvé miesto získava,“ dramatická pauza, „Valentin Lacipaj s kostýmom ľudské srdce!“ Skoro som odpadla. Dopredu prišiel ten červený chalan a vtedy mi to všetko došlo. „Ty si Valentin? Z pokecu?“ zvolala som. Viditeľne očervenel, aj keď to bolo ťažké spozorovať. Ale prikývol.
Keď nám odovzdali ceny, s Valentinom sme vyšli pred školy. „Asi ti dlžím vysvetlenie,“ začal. „To teda hej.... Alebo, možno ani nie.“ Rozosmiala som sa.
Už som to asi chápala. Valér je ten pekný Peťov kamoš a Valentinov starší brat. A takisto je aj VaL. Tie správy mi pravdaže posielal Valentin. Lebo ma ľúbi! A možno, aj ja jeho....Môj Valentín!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chiflada
28. 1.januára 2008 21:01
pekne necakane celkom dobre
Napíš svoj komentár