Odpisujem na správy, vybavujem upozornenia.
A už sa to začína ...
Skontrolovať profil. Kto mu čo komentoval, čo komentoval on, nejaké nové fotky, skupiny, do ktorých sa pridal a udalosti, ktorých sa zúčastní. Neviem, kedy som viac sklamaná, či vtedy, keď tam nenájdem nič nové alebo keď vidím, že jeho život funguje bez problémov a hlavne bezomňa. V každom prípade, každý deň je to rovnaký scenár.
Teraz tu nie je.
Bol, ale neodštuchol. Prečo ??? Ignoruje ma snáď ? Som mu už totálne ukradnutá??
(Nutkavé myšlienky ...)
Hodiny idú. Iba zabíjam čas. Klipkajú mi oči. Nejdem si radšej ľahnúť? Ale čo keď príde, a chcel by ti napísať??? Teraz nemôžeš ísť nikam!
Zostávam. Hlavu pomaly nevládzem držať vzpriamene, gravitácia útočí a občas sa prichytím až nebezpečne blízko klávesnice.
Automaticky klikám na zoznam priateľov na čete. Moje oči okamžite pritiahne farebný tón jeho fotky. Únava je vzápätí preč, telo napnuté ako struna, srdiečko prepína na zvýšený rytmus.
Opäť maniakálne skontrolujem jeho profil. Je mi jasné, že ak by niečo spravil, zobrazilo by sa mi to na nástenke, ale nemôžem si pomôcť.
Nič.
Nepíše.
Čakám.
Stále nič.
Zúfalo hypnotizujem jeho fotku so zeleným rožtekom, ktorý naznačuje, že tu stále je a vysielam k nemu telepatické správy, nech mi už konečne napíše.
Stále sa nechytá. Zjavne zo mňa médium nebude.
Z nabádaní k písomnej aktivite sú zúfalé prosby k nebesiam, nech len, preboha, napíše.
Nemôžem mu znova písať prvá. Už minule som to nevydržala. Bude to vyzerať, že sa mu vtieram, že bez neho neviem prežiť a že po ňom neskutočne túžim. Ale prečo mi nepíše ???
Znova klikám na jeho profil, tentoraz však cielene. Očami láskam jeho fotky, tak opozerané, že sú doslova vyšúchané od môjho pohľadu.
To boli samé náznaky, samé úsmevy, komplimenty, ale na nič sa nezmohol.
(Predsa ste sa bozkávali! Áno, ale bol spitý na cucky. Ktovie, koľkým babám vtedy vopchal jazyk do krku. Nepobozkal by ťa, keby si sa mu hnusila... Nemôžeš vedieť.)
S veľkou dávkou sebazaprenia vypínam počítač, hoci to odkladám, ako sa len dá, keby sa predsa len rozhodol napísať.
Z hlavy ho však dnes dostať neviem.
A pekný večer je v prdeli.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
2
Dííky .. ale .. ako teda funguje to tajné číslo ? Stále to nechápem ..
no .. Nápodobne .. ale najnovšie nepíšem a potom sa zhrýzam v depresiách .. možno je lepšie napísať a písať si .. AKo takéto nemé zúfalstvo
no .. Nápodobne .. ale najnovšie nepíšem a potom sa zhrýzam v depresiách .. možno je lepšie napísať a písať si .. AKo takéto nemé zúfalstvo
3
ak ti ludia navštevuju stranku akomentuju, tak sa ti zvyšuje tč... ale fest pomaly to niekedy ide
ja som sa rozhodol jej nepísať teraz... možno jej začnem chýbať a napíše prvá ako tomu bývalo na začiatku ale nechcem si to vylievať do blogu
ja som sa rozhodol jej nepísať teraz... možno jej začnem chýbať a napíše prvá ako tomu bývalo na začiatku ale nechcem si to vylievať do blogu
4
no Boba.. vystihnuté úplne skvelé, ľúbi sa mi to, dokonalé ách, proste nádhera také skutočné, čo platí na kopec ľudí som už dávno nečítala
5
Díík Zuzi, ale dáke hviezdičky si mi tam hodiť mohla Nech si to viac ľudí prečíta ..
Napíš svoj komentár
ja tiež písam vždy prvý, okrem pár výnimočných prípadov, z ktorých posledný je nanešťastie mesiac starý :/ nikdy to neviem vydržať