Rýchlo som si utrela pár kvapiek, čo sa mi z očú vykotúľalo už viac menej od úľavy, a pokrútila som nepoužívanou hlavou.
„Ále, pozrime sa. Aké pekné miestečko si nám tu našla,“ usmial sa a začal vyberať veci z rupsaku, čo mal so sebou.
Mobil, ploskačku, cigarety (samé nevyhnutnosti) a deku.
Keď nám urobil hniezdočko, zapálil si.
„Daj si, ukľudní ťa to, veď ešte stále si vyklepaná,“ ponúkol aj mňa a chlácholivo ma pohladil po ramene.
„Prestaň, ty pokušiteľ, vieš že som povedala, že viac fajčiť nebudem,“ odstrčila som jeho natrčenú krabičku.
„Cigarety,“ uškrnul sa Elej viac menej pre seba, ale viac menej ako viac.
„Héj,“ zapýrila som sa a pokúsila som sa doňho sotiť (ani sa nepohol). „Zase si zo mňa robíš srandu,“ ohradila som sa, hoci sa nezabával ani tak na môj účet, ako na mojej závislosti na zelenej, vodnej a iných .. fajčivách.
Vyfúkol dym, aspoň smerom odo mňa a zvyšok eLeMky uhasil v tráve. Dúfala som, že poriadne, netúžila som zhorieť za živa v ním podpálenom lese.
Ojoj, a bolo to tu. Keď sa rebelantský pach cigaretového dymu spojil s neskutočne mužsky voňajúcim antiperspirantom a navyše jeho vlastnou vôňou, bola som rozrajcovaná, až to pekné nebolo.
Úplne som vibrovala od potláčania túžby okamžite sa naňho vrhnúť.
On sa tiež na mňa pozeral, chvíľu na dvojčatá, ale väčšinou do očí.
Voľnou rukou zašmátral po mobile a niečo ťukal.
„Aby nás neprišlo nejaké to tvoje zvieratko vyrušovať,“ uškrnul sa, keď hodil teraz už hrajúci mobil do trávy. Žeby “Almost lover“ odplašilo nejakého macíka alebo vĺčka potrebujúceho zajesť Červenú čiapku som neverila, ale vôbec mi to neprekážalo.
„A ty čo fajné si priniesol?“ Preniesla som pozornosť na chvíľu na ťapku, kde asi ťažko bola minerálka. [ pozn. mimo dej : Keď idete opitučkí na rodinný nákup, a ani za toho si neviete spomenúť, čo ste to mali kúpiť, prineste minerálky. Však, Carper? slight_smile:
„Daj si,“ celkom zbytočne ma posmelil, lebo ja už som odkrúcala uzáver.
Dala som si dva veľké glgy a striaslo ma. Uf, už som zabudla, ako chutí tvrdé alebo má táto tekutinka viac ako štyridsať percent?
Šťastie, že mi to Elej vzal z rúk, neviem v akom stave by som sa dostala k stanom, keby som to vycuckala celé sama. Tiež si trochu odpil, len tak pre chuť a bez toho aby sa prestal do mňa ponárať hlbšie a hlbšie (očami .. zatiaľ), zakrútil ťapku a ohrdnutá putovala za mobilom. Asi sa stretli, lebo žuchnutie znelo trochu kovovo.
Pobozkal ma.
Konečne.
Bez slova.
Už som bola trochu triezva (vínový účinok končil a neznámej pálenky sa ešte nezačal) a bolo mi od začiatku jasné, že tentoraz to je iné.
Teda, nie že by som sa necítila, akoby som šla explodovať od zmesi šťastia, lásky a podobných pocitov, veď to každý pozná ..
Po niekoľkých mesiacoch vzťahu už naše ruky nemuseli hľadať tú správnu cestu.
Bola teplá letná noc, ale oslobodeným dvojičkám by neprekážali ani ruské zimy, stačilo im teplo Elejovho vyrysovaného tela (bodaj by nevyzeral ako Adonis, keď pomaly každé poobedie trávil v posilňovni).
Keď som na chvíľu otvorila oči, videla som nad sebou čierne s miliardami žltých bodiek. Myslím, že som nikdy nevidela tak nádhernú oblohu.
Bol milovaný, bolo dokonalé miesto, Patrik Swayzie potreboval lásku svojej milovanej a Elej ma prestal bozkávať.
Odtiahol sa len tak, aby mi videl do očí a ja som vedela, že je to tu.
Sivomodrým a zelené oči si svojím mĺkvym jazykom vyznávali nehynúcu lásku a nechali majiteľa jedných z nich roztúžene dúfať v kladnú odpoveď.
(Rozhodnutie nebolo na mne, už sa to dialo a všetko bolo tak, ako to má byť. Pretože presne takto, som si to od vesmíru vyžiadala.)
Pomaly som zavrela oči a tým prerušila vášnivé hry tých sebcov.
Vedela som, že pochopil.
Cítila som neuveriteľné šťastie (síce chvíľu aj bolesť, keď ..)
(Od tej chvíle už nikdy nenatiahla ruku zovretú v päsť proti priateľke so slovami: “Daj na to, my sme ešte panny.“)
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vive
16. 1.januára 2011 12:03
minerálky som sa strašne smial ked som to prvýkrát počul
2
áááách, minerálka moja milovaná ... to vaše dávanie ááá perfektný blog!
Napíš svoj komentár