Malinký vtáčik v zlatej klietke ...
Zo zlatého napájadla pil,
na zlatom bidielku si žil.
Bolo mu dobre, všetci sa starali,
na svojho vtáčika dopustiť nedali.
Prešlo pár rokov a zrazu raz
zabudol niekto zatvoriť dvierka.
Najprv len nakukol.
Trošku. Opatrne.
Že či to nie je nejaký podraz.
Nevidel nikoho čakať tam s nožom,
ani sa nikde nehúpal povraz.
Vtedy však ešte nevedel to,
že okolo klietky je iný svet.
Každý si sám v ňom musí vybojovať miesto
No pre naivných ho tam veru niet!
Vyletel von.
Preveľká tá radosť!
Trepotal krídlami ako po prvý raz.
Lietal si hore a dole a naspäť zas,
slobody nevedel nasýtiť sa dosť.
A tak si letel.
A naberal rýchlosť.
Keď zrazu „PLESK“!
A nevítaný hosť.
Čelné sklo auta ...
Vtáčkove drobné kosti spraskali.
Ani si nestihol spomenúť,
na ruky mamy, čo ho láskali,
pridal sa k bratom, čo vďaka superrýchlym autám,
naveky zaspali.
Život je proste krutý...
Premýšľať ťa núti.
Narodíš sa, silný ako býk,
a zrazu smrť.
Najhoršia je, keď je zbytočná. Ach, bože,
prečo vtáčkovi nepovedal nik,
že aj na prechode ho zraziť auto môže?
Na svete existuje dobre a zlo a to,
povedzme si úprimne,
je všetko veľmi relatívne ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár