A Dnes nechcem písať o šťastí A ani o splnených snoch. Chcem písať o ceste plnej strastí, Ktorú osud pripravil pre nás dvoch. Ja viem, že sme si súdení, Len ty to ešte nevidíš. Veď v živote je veľa blúdení A veľa drakov, ktorých porazíš. A ešte viac tých prekážok, Čo nezdolateľne vyzerajú. A toľko prehier, toľko porážok, Kým ostatní sa len pozerajú. Tak nevrav hneď, že sa to nedá, Veď keď sa chce, nič nie je nemožné. No ako niekto svoje srdce predá, Ja nemôžem city dať do záložne. Tak odhodlaj sa konečne A nestoj tam viac mlčky, Veď na to ti netreba slovné hračky, Len ma ľúb......večne. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj