DnešOK

Dnes som sa rozhodla opustiť náruč môjho milovaného a ísť na skúšku. Teda ani tak som sa nerozhodla ja, ako sa rozhodlo za mňa moje 18 ročné ja, ktoré si vybralo túto školu a moje 21 ročné ja, ktoré malo včera precitnutie, že šak dopiči ja som tretiačka (škoda, mohla som byť štvrtáčka).

Nasadla som do autobusu, ktorý ma mal odviezť do vedľajšieho mesta. Vystúpila som vo vedľajšom meste, zapálila si, pičujúc, že jaká je zima a ako úžasne fúka, ešteže som bola taká nabalená a neodfukovalo ma. Zapálila som si.

Viete, zima sa v Mirkalande stupňuje podľa toho, čo má princezná oblečené.
1. stupeň (veľmi častý): Princezná si dá pod kabát svetrík s dlhým rukávom.
2. stupeň (veľmi častý): Princezná si dá šál.
3. stupeň (veľmi výnimočný): Princezná si dá čiapku (a má novú, od frajerovej manky!).
4. stupeň (neňimožne): Princezná má rukavice.

RU KA VI CE.

No nie proste.

Ja nenosím rukavice.

Ja som dnes mala rukavice.

Asi chápete moje zúfalstvo, a aký asi stupeň zimy to musí byť?

Viete, ja mám rada zimu. Spoza okna. A keď fajčím na balkóne (ktorý nemám) a vrátim sa do teplučkej perinky (ktorá medzičasom ochladla, lebo som v izbe otvorila okno).

Späť k príbehu. Po 20tich minútach prišiel autobus. Fú, ani nebol taký plný. Dala som si dole rukavice s potešením, že juchú, teplo! Myšlienka na teplo mi spríjemňovala moju dojebanú náladu (nenávidím cestovanie, preto chcem čo najskôr doštudovať, aby som nemusela takto sprosto cestovať hore dole a hore a zase dole).

Moja cesta trvala tri hodiny. Po 3/4 hodine sedenia v autobuse som si bola ochotná dať dole rukavice.

Po ďalšej polhodine som si dala dole čiapku, aj to len vďaka tomu, že príliš veľa ľudí v autobuse má nasledovné efekty: ľudia sa tlačia na seba, vzniká teplo. A veľa ľudí dýcha do malého priestoru, vzniká teplo.

Čiže, dá sa povedať, bola to vyzliekacia cesta. Kabát som si vyzliekla až po polhodine na intráku.

A tak tu terazky hrám súťaž v počet kýchov, hecujem sa, aby som prekonala samú seba, myslím na frajerov extra korenený bujón, ktorý mi naposledy urobil (jj, bola som chorá pred týždňom, luxusčok), žiadam o pozornosť ľudstva (aspoň malú mi doprajte) a premýšľam, kedy si konečne priznám, že o 9 hodín mám skúšku (ale už som otvorila dokument s poznámkami, efektný výcuc na trinásť strán.. ale kravín).

Čus-bus!

 Rozprávka

14 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu