Ty si ako obraz, v mojom peknom sne.
Volám na teba, ty ani sa neotočíš.
Len utekáš, za sebou stopy ničíš.
Zo sna sa nechcem prebudiť.
Z toho krásneho sna,ked trháš lásky niť.
Kričím, stonám, rúcam sa.
To nebol sen, nikto nezakričí-zobudˇ sa!
Aj na koniec sveta chcem ísť za tebou.
Tak prečo mi to nedovolíš a bežíš za inou?
Tak prečo bez vysvetlenia mizneš, utekáš?
A moje srdce v kaluži krvi tu nechávaš?
Vsetko čo som mala odislo preč.
Stratila som vsetko, ba aj reč.
Zanedbaná po stokách chodievam,
Na druhých s trpkosťou pozerám.
Závidím ostatným tu lásku,
ja, co mám iba krivú stesku.
Ja čo nemám nič, už ani vnútornú krásu.
Potrebujem, teba ako moju spásu.
Potrebujem, niečo čo si vzal zo sebou.
Kus mojho ja, kedˇ si išiel za inou.
Kus môjho života, ktorý sa rúca.
Kus toho, čo si mi vzal, kus srdca...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
4
moja, veris-neveris (asi neveris), ale ja som to pochopila...teda, aspon si to myslim .....jupiiii
5
hahahha afrodita jasne ze ti verim bo tuto basnicku som ti kedysi vysvetlovala smiley:
Napíš svoj komentár
Zaujímavé, že aká je zároveň depresívna a smutná, tak je naozaj pekná ..