–Pche!- zasmiala sa, -Či by sa ti tak spievalo, keby si v aute viezla mŕtvolu svojho frajera.- doložila sarkasticky.
–Ela,ela,-e-e, ty piča pojebaná, zavri si už tú chriapu!!- zvreskla a tresla do autorádia. To stíchlo. Zapálila si cigaretu.
Svetlo pouličných lámp objavujúce sa v intervaloch podľa toho, ako boli lampy od seba vzdialené, ju neskutočne ukludňuvalo, až jej to bolo čudné.
Mesto samo o sebe už dávno spalo, len kde-tu zazrela nejaké deti fajčiace pri ceste, ktoré keď zbadali blížiace sa auto rozpŕchli sa preč. Ďalej natrafila na partiu podnapitých školákov zrejme ešte oslavujúcich dozvuky po onci školského roka. Jeden z nich zvracal. Aké nechutné, pomyslela si. Ale vlastne bola iná v ich veku? Ani nie, len sa viac skrývali, keď s potajomky chľastali domácu, ktorú potiahli babke, whisky, čo otec dostal ako s ponzorský dar alebo konzumnú čerešňu z večierky pri stanici. Jej prvá cigarety, keď s Kate v parku po škole za živým plotom s krušpánov ťahali jednu od druhej. Ešte doteraz jej spomienky na hádku s Kate kôly tomu, že nešlukovala vyvolávali úsmev na tvári. Aké len boli vtedy sprosté. Teraz by dala aj ľavú ladvinu za to aby sa toho hnusného zlozvyku zbavila.
Zvykla si na to a vyhovovalo jej to. A od vecí, na ktoré ste zvyknutí a vyhovujú vám sa len ťažko odvrátite. Naveci, ktoré začnete vykonávať a nájdete sa v tom, na veci, ktoré sú v tej chvíli najlepšie, najvhodnejšie. Ako napríklad zabiť svoju matku? Frajera? Koho ešte? Že ti to nie je blbé...Dvoch ľudí behom takej krátkej doby. Ty piča, yslíš na to, akoby si si predstavovala že ideš ráno do obchodu po rožky. Si sprostá. Chudera. Matka mala pravdu.
Vyšla na kopec a minula kostol. Ako dávno už vlastne nebola v kostole? Chýba jej to? Kedysi, keď ešte verila v čosi astrálneho charakteru, tak sa aspoň necítila tak sama. Ach, sladká nevedomosť, povzdychla si v duchu a zahľadela sa pred seba. Už nikdy by asi neuverila. Alebo si nechcela pripustiť, že po smrti niečo existuje. Možno sa len bála, že skrz to všetko by aj tak išla do pekla. Áno, peklo existuje....peklo na zemi, tu medzi nami ľuďmi.
Zišla z kopca. Minula ďalší kostol. Do riti, samé kostoly. A vraj chudobná cirkev... Kate ju čakala pod strechou zastávky na rázcestí.
-Ahoj moja, čo tak odrazu? Si mi volala ako keby išlo o život.-
Iva preglgla. –A ták vieš, strašne som sa nudila a Michal mi tiež nadvíha mobil.- zakalmala a pootvorila dvere spolujazca, akoby chcela naznačiť nech sa už toľko nevypytuje a nastúpi. Cestou na party rozoberali chvalabohu všetko iné len nie Michala, dnešný večer a ich vzťah. Za to bola Iva veľmi povďačná.
Keď dorazili an priehradu, zistili, že drum´n´bass party je v plnom prúde a navôkol sa potulujú len samé deti, narkomani a vyhulené trosky.
Kate sa však akosi prirýchlo zoznámila s nejakým Andrejom. Podľa Ivy nebol príliš pohľdný, taký čistý priemer. Bol však veľmi zábavný a otvorený, čo vyhovovalo predovšetkým Kate. Iva bola tiež rada, že netrávi večer v spoločnosti nejakého suchára, z ktorého treba všetko akoz chlpatej deky. Bolo na ňom však niečo zvláštne. Zdalo sa jej, že Andrej je miestami dosť afektovaný a používa aj ženské gestá. A nie je to jedno? Zdá sa byť fajn a každý máme predsa nejaké chyby. Niekto pôsobí ako buzerant, pozrela na Andreja, niekto je pochabá ľahkovážna trubka, pozrela na Kate. A niekto má záľubu vo vraždení svojich blízkych.
Po dlhých rozhovoroch , tanci, ak sa to tak dalo nazvať, a pár cigaretách Iva prehlásila, že si musí odskočiť, že sa hneď vráti. Zišla z baru dole a zastavila sa pri hrádzi, kde mala odparkované auto. Nsadla, naštartovala a vybrala sa kľukatou cesto pozdĺž priehrady smerom od baru.
Keď už sa blízila k močaristej časti priehrady a cesta už začínala smerovať na pole, zastala a vypla svetlá. Chvíľu načúvala. Čo keď ma niekto uvidí? Čo keď ho tu niekto nájde? Nikto nesmie vedieť, že som tu dnes večer bola. Kvapky studeného potu jej stekali po čele. Rukami silnejšie zovrela volant auta a od únavy a bezradnosti sklonila hlavu a oprela o ruky na volante.
Musela ho zabiť? Toto všeto by sa nestalo. Nemusela by sa báť a riešiť, čo teraz spraví. Určite ho niekto nájde. Ale kedy? Zahrabe ho do lístia a potom sa sem vráti lepšie zahladiť po sebe stopy.
Trikrát sa nadýchla a vyšla s auta. Chvíľu len stála a pozerala navôkol. Vtedy jej to napadlo. Keby sa po ceste kúsok vrátila , tak pri ceste je malý močiar, tam keby ho zhodila, tak ho nikto nenájde.
Nasadla späť do auta a vrátila sa niekoľko metrov späť.. Vyšla von s auta a opäť sa rozhliadla a započúvala sa do zvukov noci. Počula len šuchotanie lístia v lese a hudbu doliehajúcu k nej z diaľky. Otvorila kufor na aute a začala ťhať vrece s Michalom smerom k močiaru. Vyšla na nie vysoký, ale vzhľadom na močiar dosť strmý svah a telo zhodila dolu ním. To Padalo s tlmenými údermi o zem, plesklo do vody a vyšplechlo na breh špinavú, hnedočiernu vodu plnú komárov, hmyzu a rozkladajúceho sa lístia.
Nadýchla sa vlhkého teplého nočného vzduchu. Počula len bzukot hmyzu a škŕkanie žáb. Tak veľmi ju to škŕkanie znervózňovalo. Cítila sa však ľahšia o polovicu svojej váhy, cítila, že vzlietne.
-Čo bolo v tom vreci?-
Ivou trhol a v šoku sa otočila a pozrela za seba...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
aa neznašam napínavé konce lebo sa potom ešte viac teším na pokračovanie a neviem sa dočkat tak rychlo rychlo pokracovanie
3
som rada, že si ma na tvoj príbeh upozornil
konečne niečo iné. tá Iva je svojím spôsobom fascinujúca, len ten koniec... takéto veci mi nerob
konečne niečo iné. tá Iva je svojím spôsobom fascinujúca, len ten koniec... takéto veci mi nerob
5
konecne som si nasiel cas to aspon skopcit do telefonu a potom si to precitam
6
dobbre ze uz je aj dalsia cast a mozem trochu pokrocit lebo kebyze skoncim tutok takto ma asi roztrhne a paci sa mi ako opisujes jej myslienkove pochody a konstatovania
7
Po dlhšom čase som sa vrátila k tvojim príbehom.... a som rada, že mám pred sebou ešte Dve častí...
Napíš svoj komentár
inak..super je to