Teraz sa zobúdzam na zvuk maminho rádia, ktorý dolieha do mojej izby a s pocitom, že opäť pôjdem do školy. Prešlo len prvých pár dní, takže to zatiaľ nie je nič strašné, no viem, že aj to horšie ma čaká a je to stále bližšie a bližšie. Každopádne teraz, tento prvý/druhý týždeň, sa tam celkom teším. Ráno si vypijem bielu kávu, naraňajkujem sa a nachystám a čakám do pol ôsmej pokým nepríde Nikol. Teda väčšinou čakám skôr do trištvrte, ale o pol ôsmej znela pôvodná dohoda. Spolu vyrážame do školy a ovplyvňujeme celodennú náladu jedna druhej. Keď ona príde rozčúlená, väčšinou ju to do polovice cesty prejde a sme obe celkom v pohode. U mňa sa to tiež občas podarí, no častejšie je to tak, že keď prídem hneď ráno namosúrená, drží ma to celý deň a občas sa to prenesie aj na Nikol. Našťastie tento týždeň sa to nestalo ani raz.
Rozvrh ešte nemáme kompletný, keďže náš pán zástupca niektoré veci dolaďuje za pochodu, dostávame ho zo dňa na deň. Mám ho teda napísaný zatiaľ len ceruzkou. V našej triede sa toho tento rok zmenilo trochu viacej ako minulý rok. Dvaja moji spolužiaci odišli, dievča M. na juh do Talianska a chlapec P na severozápad do Írska. Možno sa v priebehu ďalšieho roka rozídeme každý na inú svetovú stranu. Ktovie.
Inak ostalo všetko pri starom. Všetci vyzerajú rovnako, rovnako sa chovajú, ani vyučujúci sa nám veľmi nepomenili. Jeden, podľa mňa, celkom zásadný rozdiel tu však je. Tento rok som tretiačka a to znamená, že som začala chodiť na semináre. Ja osobne som sa prihlásila na náuku o spoločnosti a na dejepis. Sú to veľmi zaujímavé predmety, no zároveň aj náročné, lebo je toho veľa, čo musím za dva roky stihnúť. Dnes sme mali obidva prvýkrát a veľmi ma to zaujalo. Dúfam, že ma to bude baviť. Okrem toho som sa dohodla s profesorkou francúzskeho jazyka, že chcem chodiť na krúžok, kde by som sa naučila lepšie komunikovať. Arabčinu si tiež pomaly vybavujem. Možno sa vám to zdá čudné, no ja s tým mám isté plány. Zatiaľ sa s vami o ne nemôžem podeliť, lebo to nechcem zakríknuť, no keď sa mi môj sen vyplní budem jednou z najšťastnejších na svete! Dúfam, že rozumiete, prečo to nemôžem zatiaľ prezradiť. Neprináša to šťastie, rozumiete, nie?
Dostali sme už aj pár prvých úloh a pri jednej z nich som zistila, na čo je tento blog dobrý. Dostali sme za úlohu napísať o svojej obľúbenej knihe pár viet, čo je pre mňa tá najjednoduchšia úloha. Na konci augusta som totiž o dvoch super knihách písala, takže mi stačí vytlačiť to a úloha je hotová. Dúfam, že sa mi to bude stávať častejšie.
Dnes som si kúpila do izby Pumo, fat mana, alebo eko sedačku, ako chcete. Už sa teším, ako si večer vezmem knihu, čajík a rozvalím sa do nej. Práve začínam čítať zločin a trest, čo je jedna z tých povinných kníh na čítanie. Keď sa mi to podarí dočítať, určite to sem zavesím v nádeji, že to niektorým z vás neskôr pomôže.
Po nákupoch sme sa mamou šli trocha športovať. Ona na bicykli a ja na kolieskových korčuliach. Vzala som si fotoaparát, že niečo nafotím, no keď som sa o to pokúsila oznámil mi, že batéria je vybitá. Nesmúťte však, aj tak mám niečo nové, čo vám môžem ukázať. Sú to len také čmáranice u mňa v zošite, no som na ne patrične hrdá. Pozrite album
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár