Bola som tuhá narkomanka. Nenávidela som svet. Hajzly všetci si o sebe mysleli! Potrebovala som ďalší vpich. No nemala som drogu. Nemala som vlastne nič. Všetko som pre ňu obetovala. Všetky peniaze, byt neskôr som začala kradnúť, aby som mohla mat drogy. Všetci ma znenávideli. Rodina, priatelia, láska, že som pre nich len sprostá narkomanka. Ja som však išla za svojim cieľom. Zabiť všetko drogou. Chodila som po ulici. Všetci na mňa pľuvali, keď som bola nadupaná, ležala bezmocne na zemi do mňa kopali. Časom som si povedala, že prestanem nájdem chalana, založíme rodinu. Stalo sa. Našla som si chalana. Nepoznal ma tak nevedel aká je moja minulosť. Ľúbili sme sa! Prvé dva dni som sa držala. Na tretí prišiel však strašný absťák. Nemohla som vydržať. Našla som posledný balíček, poslednú striekačku, ihlu. Povedala som OK posledný krát a nechcem vidieť už nikdy drogu. Osudná chyba!!! Chlap nič nezistil. Tak som si povedala je prachatý poviem, že chcem na nejakú dlžobu snáď uverí...dal mi 10 tisíc. Mala som na 5 sáčkov. To mi vystačilo na mesiac. Bol mi ochotný dávať peniaze. Prečo nebrať? Prachatý idiot nič nezistil a bol po čase naivný, že ho ešte ľúbim. Chudák, príšerný chudák. Raz som prišla domov úplne nahúlená. Povedal „čo ti je láska? Si nejaká divná?!“ poslala som ho do piče. Nech mi dá pokoj. Že ho nenávidím hajzla. nech mi nechá milión a vypadne! Strhol mi tašku a našiel moju pravú lásku- DROGU. Povedal, že ma pošle na protidrogové. Vtedy som si myslela, že sa vyhráža a robí srandu. Mala som všetko na háku. Zrazu som odpadla. Nepamätám si čo so mnou robil, ale keď som sa zobudila našla som sa v miestnosti, ktorú nepoznám. Bola som v nejakej cele. Všade kam som sa pozrela ľudia s rezaniami a bodaniami na rukách. Vtedy mi to trklo. Som na protidrogovom. Zrazu sa mi ukázal pred očami ten sviniar. Poslala som ho opäť preč, že ho nechcem vidieť. Odišiel a nepovedal ani ahoj. Rok zabitý v pakárni bez drog. Už som sa tvárila, že ich nepotrebujem. Povedali mi, že tých tam bolo najmenej tisíc čo to povedali. Že keď budú mat istotu ma pustia. Posledne dni som rozmýšľala kam pôjdem. Rodina? -nie Dobrí kamoši? -nie Chalan? Skúsim to. Ale čo keď bude mat inú? Už s ňou decko? Ale riskla som. Potichu som zaklopala. Otvoril mi a začal plakať. Spýtala som sa ho čo mu je a či ho neruším... krátko mi odpovedal! „Zvládli sme to! Milujem ta!“ vtedy mi prišlo to, že on na mňa celý čas čakal a ľúbil ma. A ja som mu vždy vynadala. Zobrali sme sa moja rodina prišla na svadbu aj priatelia. Všetci mi odpustili dostala som dve malé krásne deti. A za to všetko vďačím iba jemu. Deti mali 13 a 15 keď im otec zomrel. Majetok a všetko napísal na mňa. Na hrob som mu nechala vytesať jeho meno a v skratke pod to napísala jedine a to najdôležitejšie MILUJEM TA.....

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
tinka246  31. 8. 2008 22:31
wow no zaujímavé..
2 
fotka
hajzelodkosti  1. 9. 2008 13:23
ked chces pisat nieco o zivote narkomana ci o drogach najprv si zisti fakty.



Drogy sa nebalia do sačkov ale skladačiek, podla tvojho pribehu si pichala ale prisla nahulena?? Mam dojem, ze si pisala o tvrdom narkomanovi nie o lahkom. Inak je to blby pribeh podla mna. pa
3 
fotka
adka32  1. 9. 2008 20:16
ten članok o narkomanke...to vobec nieje o mne.. je to obycajny vymysleny clanok z nudy...a ked si niekto mysli ze je blby nech si to neha pre seba...a nemusi tu buzerovat...ze? ja viem o kom hovorim..nech sa kukne na seba...asi ked tak dobre ovlada v com su drogy balene..tak asi sa s nimi stetol a zobral aj..ked sa velice vystatuje a hra na takeho hrdinka...ach..nemusim takych ludi co buzeruju..ps: kukni sa na seba..spravis dobre..
Napíš svoj komentár