volala na mňa skoro ráno moja pani – Kim Jeans.
Stará sa o mňa celý môj život, pokiaľ nerátame strašné obdobie môjho života, keď som býval u strašnej rodiny, kde som sa narodil mojej mame Mirke(pôvabná fena, ktorá ma milovala tak, že by bola ochotná položiť za mňa život) a ockovi Denymu(veľký ochranca, ktorý si to ručne-stručne vybavil s každým otcom bitkára, ktorý mňa a mojich súrodencov provokoval). Súrodencov som mal, pravdaže, boli sme 5. Ja som z nich najmladší...Vždy sa mi za to posmievali.Všetci okrem mojej jedinej milovanej sestričky.Volala sa Gertrúda-ako žabka Kiminho kamaráta.Bola najstaršia.A vždy bola mojou najlepšou kamarátkou- vždy sa ma zastala.
Potom mám už len samých bráškov- André, (druhý najstarší pes s obrovským talentom naštvať svojich bráškov a sestričku.Stále mi robil zlosť.Keby to aspoň myslel dobre, akože ´poď, urobíme si zle ale potom sa budeme ku sebe správať milo´ tak to beriem, ale on- občas som mal taký pocit- by bol oveľa radšej keby som ani neexistoval) Michal, (tretí najstarší pes, ktorý sa strašne rád predvádzal.Naparoval sa, aký je nebezpečný, akú má vyšportovanú postavu, ako krásne kráča a tak ďalej.Vždy sa porovnával s ostatnými a posmieval sa im) a nakoniec Lewis( moje dvojča, ktoré ma malo celkom rado, ale vždy mi pripomínalo, že je odomňa o 4 minúty staršie. Bol strašne lenivý-celé dni by len ležal pri mamke a pil mliečko)
Ale mám ich rád všetkých .
A teraz prejdime ku Kim. Má jedenásť rokov a práve dnes máme ísť do Rokfortu(stredná škola čarodejníctva, myslím). Jej rodičia boli veľmi prekvapení, keď zistili, že je čarodejnica(ešte som veľmi nepochopil, čo to je), pretože jediný čarodejník z našej rodiny(teda, z Kiminej)je Kimin strýko(Filius Flitwick)z Kiminej mamky strany.Pracuje na rokforte a je tam učiteľ ČAROVANIA.A teraz mi ide dať vodu, aby sa mohla ísť obliecť, kým sa ja napijem.Teda, Kim, nie profesor Flitwick.Heh...Dala mi aj banány, tie milujem.Viem, že som pes, ale čo? Banány sú výborné. Ona prišla celá vyparádená, ale hneď mi došlo, že nieje učesaná.Zohla sa ku mne, aby ma pohladkala a ja som jej skočil do vlasov, aby som ju upozornil, že neučesaná moc nezapôsobí. Ona to však moc nepochopila, ale veď sme spolu už strašne dlho a už máme skoro telepatické myšlienky! ! ! Tak som jej utiekol do jej izby, vzal som jej gumičky(neviem počítať, takže...bolo ich tak veľa, že som musel ťahať do kuchyne celú ťažkú krabicu! ! ! OJOJOJ...Ale ona keď ma uvidela, skoro sa rozplakala(ešte dobre že nie, lebo to by teda nebol veľmi pekný začiatok roka, so slzami v očiach! jééj, ja som rodený básnik! To sa moc nerýmovalo, ale dal som si predsavzatie, že do konca školského roka, kým sa vrátime, napíšem knihu.Teda, vo svojej hlave-škoda, že neviem písať.Ale kebyže nadviažem s Kim telepatické spojeňó, tak viete čo...Dalo by sa o tom pouvažovať;
„Danny, ty si najinteligentnejší pes na svete! ! ! “zajasala Kim.
Noo, na to si skoro prišla moja milá! Aha, jasné, nemusíte tlieskať! Viem, že som talentovaný!
„Máš vsetko, Kimi? “ spýtala sa Kimina mama-pani Jane Jeans- Kim.
„Mami! Koľko krát sa ma to ešte spýtaš? ? ? ! ! ! Mám všetko čo som mala vziať! Jedlo na cestu, oblečenie, kozmetiku, hygienické potreby, knihy, prútik, kotlík, blahoželanie a darček k narodeninám pre Filiusa a...Aha! Objímem Filiusa.Stačí? “
„Moja malá šikovná dcérka! Výborne! Myslím že máš všetko! Nie, nemyslím som si istá! “odvetila Jane.
Ale, ale...A ja? mňa vôbec nespomenuli! Rýchlo som im to dal najavo:
„Hav, hav, haúúú! “
Ony na seba zmätene pozreli, a ja viem, prečo-ja skoro vôbec neštekám, som tichučký pes.
„Danny! Čo to robíš? “ čudovala sa Kim.
„Myslím, že viem. Chce nám dať najavo, že si vôbec nespomenula jeho.“
No nemám perfektnú mojej pani mamu? Veď aj ona je v podstate moja pani, lebo z jej peňazí som nažive.
„Mami! Odkedy rozumieš psom ? ? ? WOOW ! “vyvalila oči Kim.
„ále, len som sa vžila do jeho situácie.“ Mávla rukou Jane
„Noo, okej, tak poďme lebo zmeškám vlak.Ináč, počuj, veď mi sme sa nespýtali Filiusa ako sa dostanem na nástupište! Lebo má názov- nástupište, nie Filius- 9 a trištvrte.Ale také predsa neexistuje, však? “ znepokojovala sa Kim.
„ Ále, Kim, nebuď smiešna. Myslíš, že ideš na Rokfort sama? Určite tam bude milión ďalších detí, ktoré sa idú učiť! Ukážu ti to! “opäť zaalekovala Jane.
„ok, ale poďme UŽ! “ oborila sa Kim na Jane.
No konečne. Už bolo na čase! A naozaj.O chvíľu som sme všetci, vrátane Kiminho ocka vychádzali z domu. V aute sa ku mne Kim pritúlila a šepkala mi, ako sa strašne teší a že je ohromné, že nám Filius vybavil od Dumbledora( pozri nižšie ) aby som mohol ísť s ňou.
A teraz k tomu Dumbledorovi: Je to RIADITEĽ Rokfortu.Nosí dlhý plášť, špicatý klobúk, polmesiačikové okuliare, a je veľmi milý a láskavý. Je to fajn človek.Videl som ho na obrázku.
Keď sme prišli na stanicu, hneď som zamieril na nástupište 9. Ale žiadne 9 a trištvrte tam nebolo! Ale všimla som si, že veľa iných detí tam malo tiež košíky z knihami a zo zadných vreciek im trčali prútiky.A Kim sa pripojila ku jednému dievčaťu a opýtala sa ho:
„ Ako sa ide na nástupište 9 a trištvrte prosím ťa? “
„ aj ja ťa zdravím“, zaškerila sa „ stačí keď sa rozbehneš proti múru a máš to.Sleduj.“
A dievča sa rozbehlo ako tiger proti múru. A naraz- zmizla...Druhé dievča, pravdepodobne jej sestra, pretože stála pri tej istej žene, ich mame, sa obrátilo ku Kim a pohoršene povedalo: „ona je taká zmätená prváčka. Ale zabudla ti povedať, že musíš aj dávať pozor, aby ťa nevideli muklovia! “
Keď sa Kim zatvárila nechápavo, vzdychla a stručne povedala:
„ Nečarodejníci.“
„Aha. A ty ideš na rokfort prvý krát? “ vyzvedala Kim.
„Zbláznila si sa? ! Nie! .Našťastie. Nechcela by som chodiť s tými maličkými. Už som vo štvrtom ročníku.“ Odfrklo si to namyslené dievčisko.Ako sa opovažuje urážať moju Kim? Ako by nevedela, že Kim je prváčka, veď to musí byť ľahké uhádnuť lebo:
1. Kim sa pýtala ako sa má dostať na nástupište deväť a trištvrte.
2. Kim nevedela, čo sú to muklovia.
„Ale predpokladám, že ty si takisto prváčka! “ povýšenecky nedalo pokoj to dievča, na ktoré si ja posvietim!
„ Áno, som. A naozaj nemám chuť hádať sa s tebou. Myslím, že sa radšej budem kamošiť s tvojou segrou. Tak čau, a povedz jej, že sa stretneme vo vlaku.“ Múdro zakončila Kim.
Som hrdý, že mám takú super paničku. Ale už chcem byť čo najskôr vo vlaku. A určite aj Kim. Tak prečo si nešvihneme? Drgol som do nej mojou pestovanou papuľkou. Nikdy nesmie byť zašpinená, chráň Bože!
Ona( Kim, nie moja papuľka) sa len usmiala a pochopila:
„Vydrž Danny, len sa popozeráme či niekto-nejaký mu...mukel- nejde, a vyrazíme na too! “
Jane a Kimin ocko( pán Viktor Jean. On ma vlastne priviedol k nám domov. Raz si po mňa prišiel ku mojej psej rodine a potom sa už odo mňa nikdy nevzdialil) sa len usmiali.
Ale potom Jane vyhŕkla: „prečo nejdeme? Veď zmeškáme vlak, Danny! Ide nám za minútu! “
A ťahala na proti múru. Kimini rodičia sa rozbehli hneď za nami. Wow, to bola ale jazda! Hav, hav! Najprv sa mi zdalo, že umrieme, že to neprežijeme, ale sekundu sme leteli akoby naozaj cez múr a potom sme zastali v ústrety krásnej červenej lokomotíve, z ktorej sa len tak parilo. Všade bol zhon a ja som sa cítil ako v rozprávke. Všetci rodičia sa lúčili so svojimi deťmi a mladší súrodenci plakali, lebo ešte nemohli ísť so svojimi bráškami a segrami.
No vlak sa už pripravoval, a bolo jasné, že každú chvíľu sa rozbehne v ústrety dobrodružstvu.
Rýchlo som ťahal Kim do prvého vozňa. Ona ešte stihla pobozkať rodičov, mňa stihli pohladkať, no vlak už naberal rýchlosť! Čo teraz? Bola veľká chyba, že sme sa ešte lúčili! No potom Viktor schytil mňa aj Kim na ruky a šupol nás do Rokfortského expresu- vlaku na ceste za čarmi...
Pokračovanie čoskoro.
adelaide.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár