Keď sme si prehadzovali loptu cez jeden múr, objavilo sa malé dievčatko. Pár minút tam len tak stála. Chcela sa s nami hrať.
Približne 20 minút sme si hádzali loptu. Obidve nás to už nudilo , ale Danka mala na tvári stále ten krásny detský úsmev , z ktorého bolo cítiť radosť.
Zraru sa niekam rozbehla. Za kamarátkou. Bola od nej o rok staršia , ale stále mala v ruke bábiku . Boli také šťastné , že sa vidia. Sárka sa pripojila k nám a hádzali sme si . Po chvíli ale Sárka už chcela byť len s Dankou. Jej "kamarátka" ju ignorovala. Sárka sa rozbehla preč. Bolo nám to ľúto ,že sme ich rozdelili. Stále sme Danke dohovárali aby bežala za ňou , ale ona nie. Chcela si s nami stále hádzať. (nám sa už nechcelo- veď komu by sa chcelo) vyhovoril sme sa že sa ideme najesť. Danka sa rozbehla domov. Cestou ku nám sme s nasťou uvideli Sárku. Za kríkom silno držala svoju bábiku a plakala. Taká malá skrčená chúďatko ( Keď nás uvidela rozbehla sa preč. Uvidela Danku. Snáď sa nepohádali kvôli tomu ale veď sú ešte malé ak aj tak sú už isto udobrené
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
adusik4
2. 9.sept. 2011 00:00
Dúfam že sa bude páčiť
Napíš svoj komentár