Bol piatok 11. máj, ráno, približne okolo šiestej hodiny, keď ma zobudil tak "zbožňovaný a ľubozvučný" zvuk na mobile, /mimochodom: pieseň od FOB-Thx for the mmrs takže to nebolo až také nenormálne strašné/ ktorý znamenal vstávanie...a ako som si tak ležala, a počúvala pesničku, prislo mi na um, že to vlastne nie je budík, ale moje zvonenie. Tak som sa okamžite načiahla za mobilom a pozrela na displej, kde bolo jasne viditeľné že mi niekto volá: stará mama. Odkašľala som si a konečne som zdvihla. Nasledovalo pozdravenie a gratulovanie k mojím narodeninám...jasné...ja mám narodeniny...a tak som počúvala tie každoročne opakované vety a len spiaco prihmkávala.


Medzi tým som vstala, zapla počítač a čakala kedy babka dohovorí. Na icq mi prislo kopu pohľadníc aj už z predošlých dní a na msn gratulácia od mojej naj kamarátky.


Potom bolo všetko ako vždy...nestihla som dva autobusy, šla som teda električkou kde som si nenápadne sadla a tak som vyfúkla miesto ostatným /tvárila som sa že nikoho nevidím/ ani ma nenapadlo učiť sa v električke, v piatok...na narodeniny...nie, to mi vtedy nechýbalo a tak som si veselo prišprintovala do školy za piesne v rozhlase naznačujúcej začiatok vyučovania.


Predbehla som na schodoch matikárku a vletela som do triedy, kde mi dve spolužiačky dali darčeky a začalo nudné vyučko. Našťastie ma ale nikto nevyvolával a tak som mala pokoj. Po vyučovaní som sa ponáhľala domov, pretože ma čakala večer oslava u maminho priateľa.


Chvíľu som pobudla na počítači a tak zmeškala dokopy 4 autobusy. Medzi tým som hľadala peňaženku, v ktorej som mala čip kartu a kecala s kamoškami.


Keď som sa konečne vybrala na zastávku, pred nosom mi zdrhol 5. autobus a keďže som zistila ze mi ďalší pôjde až o pol hodinu, odišla som s5 domov a nechala som si tam mikinu. Takže som šla len v tričku na ramienka...dôvod bol taký, že som veľmi dlho u toho ...maminho priateľa... nechcela pobudnúť. Lenže na to sa zabudlo. Hneď ako som sa dostala k nemu, dostala som darčeky /ten čudák si to kameroval :s/. Dostala som aj puzzle /omfg/ ktoré som sa rozhodla z nudy poskladať. On mi povedal, že ak do doskladám ešte dnes, som špica. Takže som to poskladala za hodinu a bola som špica :p.




Potom sme sa najedli, oslavovali a zrazu bolo deväť hodín a lialo ako z krhly. Rozhodla som sa že už pôjdem domov a keďže tam mama chcela ostať, šla by som sama. Keď na chvíľu dopršalo, zistila som že nemám bundu a domov v tričku na ramienka by ma nepustili. Tak mi ON požičal sveter ktorý mi bol po kolená a ja som sa vybrala medzi ľudí-na zastávku. Našťastie bola tma a o 10 minút mi prišiel bus, v ktorom bolo tak 5 ľudí aj so šoférom. Sadla som si hneď za jeho kabínku a pozorovala som blesky, valiace sa na mna zo všetkých strán.



V chvíli keď som sa dostala domov, som poďakovala bohu za ochranu a zasadla za počítač rukami som nešťastne nahmatávala posledné kúsky Sladkej vášne a hľadala niekoho živého na kecanie. Keďže znova lialo ako z krhly a hrmelo až sa okná triasli, radšej som do polnoci vypla počítač a pozerala dvdčko. Keď som dopozerala aj to, šla som znova na počítač, pokazila klávesnicu a šla spať .

 Blog
Komentuj
 fotka
seco123  13. 5. 2007 23:17
celkom dobre napisane

najlepsie ze::: ten čudák si to kameroval :s/. Dostala som aj puzzle /omfg/ ktoré som sa rozhodla z nudy poskladať...na tom som sa dobre zasmial ...mama mala asi krajsi vecer ako ty ale tomu sa vravi ze nemysli na seba
 fotka
adyanne  14. 5. 2007 06:58
nj tak tak... dakujem
Napíš svoj komentár