Bol piatok 11. máj, ráno, približne okolo šiestej hodiny, keď ma zobudil tak "zbožňovaný a ľubozvučný" zvuk na mobile, /mimochodom: pieseň od FOB-Thx for the mmrs takže to nebolo až také nenormálne strašné/ ktorý znamenal vstávanie...a ako som si tak ležala, a počúvala pesničku, prislo mi na um, že to vlastne nie je budík, ale moje zvonenie. Tak som sa okamžite načiahla za mobilom a pozrela na displej, kde bolo jasne viditeľné že mi niekto volá: stará mama. Odkašľala som si a konečne som zdvihla. Nasledovalo pozdravenie a gratulovanie k mojím narodeninám...jasné...ja mám narodeniny...a tak som počúvala tie každoročne opakované vety a len spiaco prihmkávala.
Medzi tým som vstala, zapla počítač a čakala kedy babka dohovorí. Na icq mi prislo kopu pohľadníc aj už z predošlých dní a na msn gratulácia od mojej naj kamarátky.
Potom bolo všetko ako vždy...nestihla som dva autobusy, šla som teda električkou kde som si nenápadne sadla a tak som vyfúkla miesto ostatným /tvárila som sa že nikoho nevidím/ ani ma nenapadlo učiť sa v električke, v piatok...na narodeniny...nie, to mi vtedy nechýbalo a tak som si veselo prišprintovala do školy za piesne v rozhlase naznačujúcej začiatok vyučovania.
Predbehla som na schodoch matikárku a vletela som do triedy, kde mi dve spolužiačky dali darčeky a začalo nudné vyučko. Našťastie ma ale nikto nevyvolával a tak som mala pokoj. Po vyučovaní som sa ponáhľala domov, pretože ma čakala večer oslava u maminho priateľa.
Chvíľu som pobudla na počítači a tak zmeškala dokopy 4 autobusy. Medzi tým som hľadala peňaženku, v ktorej som mala čip kartu a kecala s kamoškami.
Keď som sa konečne vybrala na zastávku, pred nosom mi zdrhol 5. autobus a keďže som zistila ze mi ďalší pôjde až o pol hodinu, odišla som s5 domov a nechala som si tam mikinu. Takže som šla len v tričku na ramienka...dôvod bol taký, že som veľmi dlho u toho ...maminho priateľa... nechcela pobudnúť. Lenže na to sa zabudlo. Hneď ako som sa dostala k nemu, dostala som darčeky /ten čudák si to kameroval :s/. Dostala som aj puzzle /omfg/ ktoré som sa rozhodla z nudy poskladať. On mi povedal, že ak do doskladám ešte dnes, som špica. Takže som to poskladala za hodinu a bola som špica :p.
Potom sme sa najedli, oslavovali a zrazu bolo deväť hodín a lialo ako z krhly. Rozhodla som sa že už pôjdem domov a keďže tam mama chcela ostať, šla by som sama. Keď na chvíľu dopršalo, zistila som že nemám bundu a domov v tričku na ramienka by ma nepustili. Tak mi ON požičal sveter ktorý mi bol po kolená a ja som sa vybrala medzi ľudí-na zastávku. Našťastie bola tma a o 10 minút mi prišiel bus, v ktorom bolo tak 5 ľudí aj so šoférom. Sadla som si hneď za jeho kabínku a pozorovala som blesky, valiace sa na mna zo všetkých strán.
V chvíli keď som sa dostala domov, som poďakovala bohu za ochranu a zasadla za počítač rukami som nešťastne nahmatávala posledné kúsky Sladkej vášne a hľadala niekoho živého na kecanie. Keďže znova lialo ako z krhly a hrmelo až sa okná triasli, radšej som do polnoci vypla počítač a pozerala dvdčko. Keď som dopozerala aj to, šla som znova na počítač, pokazila klávesnicu a šla spať .
najlepsie ze::: ten čudák si to kameroval :s/. Dostala som aj puzzle /omfg/ ktoré som sa rozhodla z nudy poskladať...na tom som sa dobre zasmial ...mama mala asi krajsi vecer ako ty ale tomu sa vravi ze nemysli na seba
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
najlepsie ze::: ten čudák si to kameroval :s/. Dostala som aj puzzle /omfg/ ktoré som sa rozhodla z nudy poskladať...na tom som sa dobre zasmial ...mama mala asi krajsi vecer ako ty ale tomu sa vravi ze nemysli na seba