...Myslíš sem?
Nechoď.
Svet plný bielej tmy a čiernej hmly už nie je tým čím bol.
Ľudia teraz nerozoznajú holubicu od krkavca.
Oči majú nasmerované pred seba ale nepozerajú sa tam.
Medzi nimi a vecami na ktoré hľadia, tvária sa že sa o ne zaujímajú majú nastavené zrkadlo...
a tak sa môžu nenápadne stále pozerať na seba...
nikto im to nezazlieva- robia to všetci ...
je nás už toľko, že každú sekundu míňame inú osobu, nezastavíme sa...predpokladáme, že ani ona sa nezastaví...
a tak kráčame uprostred miliárd a predsa úplne sami...
Je to možné?
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Všetkým by som tie zrkadlá porozbíjala. Asi by to zvládlo len málo z nich.
3
je to smutné ale je to tak... otázka znie kto bude ten prvý čo vystúpi z radu
4
...jeeej to je peknéé...treba sa trošku zamyslieť nad tým, ale je to pravda bohužial
Napíš svoj komentár
opat úžasna tvorba
a mimochodom ta holubica a krkavec mi pripomenulo tu hadku misky a borky