Človek by neveril, ako môže jedného puberťáka dostať informácia, že nejaké staršie baby ho ohodnotili na maximálne štyri body z desiatich, ale je to tak. Bola som z toho taká natešená, že mi ani nevadilo, koľko času trávi brat v kúpeľni. Najväčším pokrokom rozhodne bolo nosenie vecí, čo nevyzerali, akoby ich požula krava, z čoho sa mama tešila a nehrozilo, že by sa nejakým tajomným spôsobom celá rodina nakoniec otočila proti mne, pretože som to spôsobila. Silvia sa tvárila, že už nebude pátrať po dôvode a ja som mala za sebou milé prvé stretnutie so Slušným chlapcom. Všetko perfektné.

Slušný chlapec síce fakt nie je bohvieaká prezývka, ale sedela. Slušný chlapec bol filozof tichšej povahy a neskutočný gentleman, taký ten, ktorý rýchlo presvedčí dievča, že to s ňou myslí vážne a bude jej oporou. Takou tou správnou vyváženou oporou, nie otravnou vtierkou. Síce som sa s ním stretla len raz, ale videla som to na ňom. Ach bože, toto sú také romantické keci, dobre, priznávam, určite som si ho pod vplyvom hormónov zidealizovala. Ale aj keď idealizujete, nevymýšľate si niečí charakter z brucha.

O pár dní ma Mary, naša spoločná známa, zas zavolala von do väčšej spoločnosti. Asi to chcela robiť dovtedy, kým sa fakt nedáme dokopy, matchmaker. Škoda len, že prekliatie eSovej trojky stále platilo (hm, aj keď Silvia ho porazila!) a na mňa sa zákonite museli lepiť len freakovia. Začalo to nevinne, keď došiel s tým, že sa zdržal v kostole. Sadol si rovno ku mne a síce viac menej všetkým, ale smerom na mňa rozprával o omši. Obočie mal podvihnuté, asi čakal, ako zareagujem. Ostala som ticho, nevedela som, ako sa vyjariť k Matiášovi-plus-čísla. Počas večera urobil ešte pár malých poznámok a kedže sa na mňa stále díval, došlo mi, že keď zistí, že nie som veriaca, nič z nás nebude. And there goes my dream. Síce nie som alkohol friendly, ale hneď som si objednala panáka. A potom ďalšieho.

Rozhodol sa, že ma odprevadí a nikto sa k nám nepridal, dúfala som, že to nebolo preto, že by Mary nebola až taký dobrý matchmaker, pripravujúc všetkých na špeciálnej porade s názvom "kamarátka potrebuje chlapa". Po dvoch minútach sa dokázal z témy Simpsonovci dostať k vzťahu s Bohom, nechápala som, ako.
"V Ázii sa rôzne náboženstvá pokojne znesú, ľudia sa riadia svojou morálkou, to len tu je všetko také prehnité."
"To akože kvôli ateizmu?!" vyletela som.
"Samozrejme."
"Ty sa aj počúvaš? Ázia? Malá Ázia, kde sa všetci bombardujú? A India, kde sikhovia považujú v boji za vlastný štát normálne, militantne útočiť na iných ľudí? Vieš, ako prišla o život tá oná...v Indii?" Vďaka alkoholu som stratila argumentačné schopnosti, ale to nič nemení na obsahu! Lenže mohla som to povedať aj sebakrajšie, on sa vykrútil:
"Hm, nevedel. Hovoril som o tých východných....ale to je jedno. Ale aspoň nie sú takí prehnití ako táto mladá generácia tu! Vezmi si Mary a jej chalana, som si istý, že už spolu spali, podľa nejakých vyjadrení." (poznámka: obaja sú veriaci)
"Po prvé, oni sa tam zabíjajú, to ideš porovnať s predmanželským sexom?! A po druhé, chodia spolu viac ako rok, to nie je prehnité! Prehnitým si volaj one night standy, ale nie ich vzťah!"
"To je jedno, ten vzťah nebol spečatený pred Bohom, keby mali vzťah k Bohu, vydržali by aj desať rokov, lenže táto dnešná generácia bez sexu nevydrží, kedysi..."
"Kedysi ľudia spolu nechodili! Zasnúbili ich v mladom veku a počas tej zásnubnej doby sa stretli väčšinou len pár krát, to ani nebola otázka vydržania bez sexu do svadby. Ešte pred tak päťdesiatimi rokmi bolo bežné chodiť spolu len pol roka a potom sa zobrať." Mala som doplniť, že týmto si nie som istá, ale začínala som byť z neho mimo. Doteraz som nikdy zo žiadnym veriacim nemala problém, aj keď to boli mne blízki ľudia. Nikdy sme tú tému neriešili a bolo. Mala som pocit, že kresťanskí fanatici existujú len v dvoch podobách: internetových a babičkovských z Hornej Dolnej.

"Ako to môžeš obhajovať? Myslel som, že si iná."
"No, útechou ti môže byť, že ako ateista sa aj tak nedostanem do neba."
"Ako toto vieš?"
"Vieš, ono neexistujú len ignoranti a veriaci. Niekto môže o vašej viere aj niečo vedieť a neuznávať ju."

Na toto sa tak urazil, že sa otočil chrbtom a nechal ma na polceste k električke, ani nedodal niečo ako "Ale to len takíto dnešní ľudia!" Domov som prišla nasratá, čo bolo možno ešte stále lepšie, ako to zdeptanie, čo ma ešte len čakalo. Doma som prehovorila len dve vety: "Nepozeraj na mňa," smerom k Silvii a "Vymyslela som si to," smerom k Silvestrovi. Ani neviem, čo ma k tomu doviedlo, niekto by povedal, že som chcela napraviť svoj hriech.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár