Aby som nadviazala na minulý blog, zo zlej nálady, ktorú mi privodil Démon, feši, čo ma namotával a potom si odletel študovať do Anglicka, som sa ako tak dostala pomerne rýchlo, však trojdňový pseudovzťah. V podstate som prežívala hlavne tendebilmaosral pocit, nie nejaké trúchlenie. Takže ďalší krát, keď som sa dostala von, som sa už cítila dobre a nemusela som náladu všetkých sťahovať dole pokladaním existenčných otázok plných hnusu zo sveta a podobnými záležitosťami. Sedeli sme v jednom boxe, keď som spoza seba počula známy hlas, vyjadrujúci sa na adresu nejakej Kristíny. "....a proste som bol debil, ja viem...ale už je to v pohode, fakt."
Silvester?! Môj brat sedí vo vedľajšom boxe a rozpráva kamošom o svojej pipkovskej ex, čo ho podviedla? Bože, toto je tak divné.... Chápete, pre mňa je to ten nenávidený zmrd, proti ktorému vediem pomaly svätú vojnu. Takí vo vašich hlavách nemajú súkromný život a nehovoria kamošom o svojom prenášaní sa cez rozchody. A čo teraz? Nechcem tu sedieť a počúvať a sedieť a nepočuť to nedokážem. Ostala mi len jedna možnosť: Zdvihla som sa na záchod a prešla okolo ich boxu, akože nič. "Sofia?"
"Och, čau."
Tak a teraz tu môžeme obaja byť a on nepovie nahlas nič, čo nemám vedieť a ja sa ani omylom nedozviem o prípadnej ďalšej, ktorú by riešil, ak nejaká je, čo netúžim vedieť, hlavne, ak má byť taká, ako tá prvá. Chcem žiť v sladkej nevedomosti, kým ju jedného dňa nenájdem sedieť u nás v obývačke.
Cestou späť som ale predsa len začula úryvok týkajúci sa jedného jeho kamoša: "....ale ono by to proste nešlo."
"Čo je na tom také strašné?"
"Na troch bratoch? Pozri, také baby sú buď úplné prasce, alebo rodičmi rozmaznávané slečinky."
"Ale tak to nevieš."
"Jasné, že viem. Aj minule si tak nechutne grgla, no ďakujem pekne. A nemám rád baby, čo pijú pivo."
-smiech- "Počkaj, to snáď nemyslíš vážne."
"Ja s ním súhlasím, teda, tak trochu....ženu si skôr predstavím s nejakým vínkom."
"No, počkať, nechajme chlast, mňa zaujíma niečo iné. Čo sa stalo s tou druhou, čo si riešil?"
"Maťou?"
"Ja, že Zuzou."
"No, vlastne obe, tak trochu."
"A čo zas mali?"
"Nekukaj tak na mňa, hej? Proste nechcem ísť do vzťahu s hocikým, je to snáď niečo nenormálne?"
"Ale tebe furt vadia nejaké kraviny!"
"To nie je pravda, proste pre seba hľadám tú pravú a nehodlám ich len tak striedať."
"Ale to nemôžeš hneď vedieť, že spolu nezostanete."
"Ale keď mi niečo vadí, tak mi to proste vadí. Hľadám takú, čo prejde kritériami."
"A čo teda tá Maťa?"
"Počúva úplne inú hudbu, ako ja, neznášam metlákov a nemohol by som ju brávať na žiadne akcie. Okrem toho, neviem si predstaviť, že sa so svojou babou nemôžem rozprávať o spoločnej hudbe."
"Bože, ..."
"No a čo Zuzka?"
"Nezdá sa ti, že sa strašne nemožne oblieka? Ja neviem, ja sa proste na to nemôžem dívať, ale hlavne je o pol roka staršia a...."
"Počkaj, to ako tvoja frajerka musí mať rovnaký štýl obliekania?" -smiech-
"Ja viem, že asi hľadám niečo, čo neexistuje. Som proste romantik."
"Romantik, čo okoloidúcim babám dáva čísla od nula do desať."
"Zabudol si dodať, že žiadna doteraz nemala desať."
"No, ako hodnotíš čašníčku?"
"Takých 5,5. Nič moc. Heh, Silvo, tvoja sestra je taká...sedmička."
-smiech a vrava jeden cez druhého-
Aj pri našom stole osadenstvo vyprsklo priduseným smiechom. Samozrejme, že sme ich počúvali všetky. Neviem ale, či sa viac smiali na tom romantikovi, alebo na mne. Každopádne mám niečo, čo použijem proti Silvestrovi, keď bude prudiť: Poviem mu, že moje kamošky ho ohodnotili len na štvorku, takže som lepšia. Alebo nie, na trojku, nech po zaskočení a trápnom pocite, že som to počula, začne o sebe pochybovať.
Ale viete, čo je najhoršie? Že odkedy povedal tú sedmičku, už som ho nepovažovala až za takého idiota. Ľudské ego je ošemetná vec.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
mna skor zaujima kto by bol nullou a kto teda 10.. sa hodnotia i psychicke vlastnosti ci len velkost..
vlasov?
vlasov?
Napíš svoj komentár
A 7? celkom dobré nie? o 1,5 boda lepšia ako čašníčka