Keďže som nemohla nič dobré vymyslieť, okrem možnosti, že by som bratranca na mieste naveky umlčala, prijala som svoj osud. Ten sa ale vyvinul nečakane dobre, Peťo sa za seba zjavne hanbil, tak ani necekol, prečo je mu zle a jeho rodičia to nechali tak. Neviem, či boli zvyknutí na podobné prejavy ranných poalkoholických stavov od jeho sestry, alebo či ich vôbec nenapadlo, že by mohol mať s alkoholom nejaké stretnutia vyššieho druhu. Alebo by som mohla veriť tomu, že ako dospelého ho nekontrolujú, ale.... ehm. No. Oné.
Ukázalo sa, že som mala pravdu s tým tipom číslo dva. Keď pri pozeraní miestneho futbalového zápasu otyčkoval čiapku niekoho pred sebou (ešte že ju mal....), strhla sa v dome ďalšia hádka o tom, že babka mala určite zlé zemiaky a preto sa mu pokazil žalúdok.
Sama neviem, ako sme to vôbec prežili, ale rodinná sešn skončila. Teda aspoň pre mňa, sestru a brata. Cítila som neskutočnú slobodu, keď som si sadla do rozpáleného auta vedľa Silvestra, ktorý na pol dňa zaspal na najväčšom slnku a teraz pri každom mikroskopickom pohybe achkal. Z kufra nám smrdela nejaká vec, ktorú treba rýchlo vziať domov a zjesť, kým sa pokazí, hlavne, že sme jej museli urobiť očividne priveľa. Ale aj to mi bolo jedno. Nech si rodičia riešia kauzu pero!
Doma sa naskytla unikátna možnosť, ako ešte nikdy - mala som mať voľný byt. Silvia hneď utekala za frajerom a brat sa so mnou ani nesnažil biť o byt, lebo bol niekam pozvaný. Tak som okamžite začala s organizáciou. Lenže plno ľudí šlo užívať leto a s ostatnými to dopadlo asi takto:
Osoba 1 mi volá, že čaká na osobu 2 a potom dojdú.
Osoba 3 sa vykrúca, nechce sa jej, prehováram ju, nakoniec povie, že dobre.
Osoba 4 súhlasí, teší sa a pýta sa, čo má doniesť.
Osoba 5 hovorí, že možno, uvidí.
V medzičase objednávam pizzu.
Zrazu osoba 3 volá, že predsa len nepríde, lebo nechce utrácať peniaze. Vravím jej, že na hocičo, čo doteraz v lete robila a bude robiť určite minie niekoľkonásobne viac, než podieľanie sa na jednom nákupe, ale podľa nej práve preto nemôže už viac utrácať a koniec debaty. Nedojde. Super, môj brat, pre ktorého je obliecť sa teraz strastiplnou úlohou, nemá problém niekam ísť, ale niektorí ľudia očividne majú.
Volám osobe 1, či už sú na ceste. Vraj ešte čaká. Začínam byť nervózna.
Nasleduje dlhšia pauza, počas ktorej dojde pizza, ja si uvedomím, že nemám dosť peňazí, tak behám po celom byte a hľadám drobné. Týpek zazerá na šesť jednocentových mincí.
Volám opäť osobe 1. Osoba 2 údajne zmeškala spoj, ale už to bude.
Po ďalšej pauze mi prichádza sms od osoby 4, že sa s niekým stretla a nedojde. Podľa častých preklepov usudzujem, že pijú to, čo sem chcela doniesť.
Volám osobe 5 a už som dosť nervózna. Pýtam sa, prečo doteraz nedala vedieť, keď už určite vie, ako na tom je. Vie a nedojde. Myslela si, že to nemusí hlásiť, stačí sa buď ukázať vo dverách alebo proste neprísť vôbec.
Ostávajú mi teda osoby 1 a 2. Volám im a zisťujem, že nastúpili do zlej električky. Osoba 1 je už z toho všetkého dosť unavená a rozmýšľa, že to otočí domov. A osoba 2 vraj chce ešte ísť vybaviť nejakú reklamáciu do Tesca, o ktorej sa doteraz nezmienila. Nestíham im to vyhovoriť, dochádza mi kredit. Chvíľu ešte čakám na hovor späť, ale po pár minútach to vzdávam.
Sadám si na gauč a zapínam televízor. Vykladám si nohy vedľa troch pízz, ktoré som ledva zaplatila a mobilu, ktorý som vybila, aby som tu ostala sedieť sama.
Fuck.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
leiasolo
28. 7.júla 2010 13:31
Ale to si náhodou nedopadla až tak zle. Telka + dobré žrádlo...
Napíš svoj komentár