Päť ľudí, jedno auto, štyri hodiny. Keď som vystúpila, nevedela som, čo je horšie, či to, že v okolí tváre a krku sa potím ako hovado, alebo to, že stehná mi mrznú, pretože som na nich celú cestu musela držať domáce zákusky. Babka, na pohľad krehučká dedinská dáma, nás pozdravila slovami, že už bolo na čase a potom taktne naznačila, že sme si to mohli lepšie vyrátať a ona nás takto musela veľa čakať. No hotová trpiteľka.
Zvítali sme sa aj so zvyškom rodiny. Bratranec a sesternica sú naozaj dosť odlišní súrodenci. Ona patrí do škatuľky rebel, hrá v nejakej hardcore, crust, rockabilly alebo neviem akej kapele, je potetovaná, v ušiach tunely, vlasy zafarbené na čierno, dokonca aj tu na dedine precízne vyžehlené a okuliare s hrubým rámom. Povahovo asi ako "aj tak je všetko na piču". On je taký slušný chlapec, dobrosrdečný a naivný, rodičia nás často otravovali s jeho študijnými výsledkami, aby sme v ňom videli akýsi príklad, ako sa to má robiť. Trochu taký loserský typ, čo zadelí nepravú vetu v nepravej chvíli, určite si to viete predstaviť.
Napriek prekáženiu si v kuchyni a vlastne celom dome sme spoločne začali chystať večeru, pretože podľa mamy je väčší hriech, keď sa nepomáha, ako keď sa zavadzia a spoločná práca je neefektívna. Večer sme si od susedov skočili požičať záhradný stôl, aby sme ho spojili vonku s tým našim a mohli desiati večerať spolu. Počas večere obe strany začali s rýchlym brífingom o najdôležitejších udalostiach za poslednú dobu. Teta sa pochválila svojím synom a jeho povýšením v práci. Podľa jej slov by sa zdalo, že je z neho veľké zviera, vysvitlo ale, že má pod sebou tak jedno oddelenie. To by som stále dokázala považovať za úspech v živote, keby sa sám neujal slova:
"No, mám teraz menšiu kanceláriu, ale zas sme v nej dvaja, nie traja....aaa teraz som vlastne aj niečo ako manažér a také spojenie medzi tými vrchnými a spodnými, viete, predtým som bol len rádový zamestanec, ale teraz na nich dozerám...Náplň mám v podstate tú istú, ale mám aj zodpovednosť naviac, takže som veľmi spokojný....cítim sa teraz úplne inak, už pre mňa neplatia napríklad niektoré pravidlá a dostal som dokonca zásobu firemných ceruziek s logom a ...."
Firemné ceruzky s logom. A on to myslí úplne vážne. A čím ďalej, tým divnejšie to celé vyzeralo, začala som mať z tej jeho práce veľmi zmätený pocit. Pozrela som vedľa na jeho sestru, ktorá bola ofučaná, pretože bola vegetariánka a nepáčilo sa jej, že ostatní mäso jedli, ako by sa nechumelilo, obe rodičovské strany s nadšením počúvali, Silvia tiež a babka sa viac sústredila na jedlo, len občas poznamenala niečo o tom dnešnom svete.
Ale aspoň tam neboli komáre.
-to be continued-
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár