Spomenula som si na svoj posledný vzťahový debakel so Slušným chlapcom, ktorého som poznala tak krátko, že som mu ani nevymyslela dobre znejúcu prezývku. A na to, ako som včera večer impulzívne povedala bratovi, čo som mu spravila.Pri stlaní postele sa ma Silvia stihla spýtať, čo sa včera stalo, že som došla v hentakej nálade domov. Tej štyridsaťročnej kocovinovej.
"Nič."
"Čo je nič? Že si nevyjadril? Veď to je jasné," znovu raz pripomínam, že pre Silviu je všetko jasné, očividné a zjavné, "takí ako on sa nevyjadria po dvoch stretnutiach, kvôli tomu nemusíš mať zlú náladu....."
"Nemám kvôli tomu zlú náladu."
"Dokazila si niečo?"
"Iba, ak by sa za chybu rátalo to, že neuznávam svadbu pred sexom."
"Ou."
Vyšla som z izby. Brat sedel v obývačke pri televízore. Myslela som, že teraz príde konfrontácia kvôli včerajšku, však som si ju aj zaslúžila (stále to ale neľutujem!), lenže nič sa nekonalo, len nás obe pozdravil. Tešila som sa, že možno z toho vyviaznem dokonca bez pomsty, keď sa Silvia ozvala, že už by sme sa konečne mali porozprávať a vyjasniť si nejaké veci. Zabijem ju. Skazila rodinný moment mlčania!
"Niečo sa tu posledné dni deje, neviem, síce, čo, ale vy dvaja by ste si to mali vyjasniť." Som zlá, ale bolo krásne vidieť, ako ju štve, že nevie všetko.
"Nič sa nedeje," povedal Silvo úplne pokojne.
"Nie? Tak prečo si sa posledné asi tri dni o seba toľko staral? Chodil si umytý, navoňaný, načesaný, dokonca vo vyžehlených veciach a včera večer zrazu nič, ledva si si zuby umyl. Ako to?"
Toto bola pre mňa novinka, keďže som včera nebola doma a po príchode som sa odpratala rovno spať. Silvester ale len zopakoval, že sa nič nedeje. Silvia pozrela na mňa, povedala, že možno by sme si to mali povedať sami a odišla. Nevedela som, čo teraz, po takej vete sa len tak nezdvihnete a neodídete tiež. Pozrela som na brata. Ten zachytil môj pohľad, odlepil svoj od obrazovky a povedal: "Čo?"
"Nič."
"Fajn."
"Sorry za tú štvorku."
"Sorry za tú sedmičku. Palo vie byť idiot, keď ide o baby."
"To je mi jedno, ani neviem, kto to je."
"Ok."
-pauza-
"Takže si v pohode?"
"Prečo by som nebol? Čo je to s vami dvoma?"
"No Silvia zabŕda, lebo sa jej nepáči, že ti nevidí do hlavy. A ja, pretože viem, prečo si sa o seba tak staral."
"He?" zháčil sa. "Čo? Prečo?"
"No, však kvôli tej štvorke."
Ostal na mňa na sekundu nemo pozerať.
"Ty si myslela, že to kvôli tomu, že o mne údajne nejaké staršie baby povedali, že by mi dali tak štyri z desiatich?"
"A nie? Však si prestal, len čo si sa dozvedel opak."
"Sorry, Sofi, ale toto je taká chujovina...."
Nechápala som, čo sa okolo mňa deje, predsa všetko časovo sedelo a pritom som bola možno ešte zmätenejšia, než Silvia. Rozmýšľala som, či to celé len veľmi dobre nezahral, pravda sa ale čoskoro ukázala sama a to, aj keď som ju nehľadala. O pár dní na to som bola opäť v podniku s oddelenými boxami, kde padol ten osudný ortieľ sedem a zas som tam narazila na Silvestra (už ma to fakt nebaví, musím všetkých presvedčiť, nech ideme nabudúce inde). Bol s partiou a vedľa neho sedela nejaká baba, nechcem byť zlá, ale vyzerala zanedbane. Ale nie zanedbane ako škaredo alebo ako sociálny prípad, ale zanedbane spôsobom, akým to robia niektoré radikálne feministky, ktoré akoby tým chceli demonštrovať, ako sa nesnažia vyzerať dobre. U tejto to skôr bol práveže štýl, nie antištýl, ale čímsi sa mi to spájalo. No, každopádne, možno by som si ju ani nevšimla, keby brat nemal ruku za jej chrbtom, neobjímal ju, ale už sa k tomu blížil. Sám bol celý strapatý, vôbec nie taký, ako pred tými pár dňami. Čiže to celé nemalo nič spoločné so mnou. Proste chcel na ňu urobiť dojem a keď si uvedomil, že na tú viac bude platiť, keď bude vyzerať, že mu nezáleží na výzore, tak s tým prestal. Toľko k mojej ješitnosti a našej malej rodinnej záhade. Síce teraz ostávam jedinou osamelou dušou, ale aspoň môžem chvíľu týrať Silviu mojimi novými poznatkami.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
leiasolo
28. 6.júna 2010 22:45
Tá Silvova koča bude určite nejaká rafika!
Napíš svoj komentár