Pod nočnou oblohou leží Včielka s Anjelom, uprostred lúky sa v objatí tisnú, pozerajú, ako sa padajúce hviezdy nad nimi blysnú. "Si mi dnes taká blízka", chodí Anjelovi mysľou. Dovolíš mi sa Ťa dotýkať a pritom vôbec "nepicháš". Si jemná, nežná a voľná, ako malý chrobáčik a ja Ťa pevne objímam, nepustím si Ťa, aj keby Ťa láka cesta poľná. Hviezdy, čo kedysi pred mojimi očami padali už vedia, že to bolo za moje splnené želania. Priniesli mi láska Teba - Včielku z neba. Dnes to už všetci vedia, že si pre mňa jediná - bytosť, ktorú potrebujem pre srdca môjho sýtosť. Priznávam sa, som Tebou očarený, mám absťák, keď som s Tebou neni aj zajtra ma to bude trápiť a som si istý, keď Ti vravím "láska ver mi". Som zamilovaný a Ty to dobre vieš, rozplývam sa pod vôňou Tvojho "ja", vtedy si so mnou môžeš robiť čo len chceš, viem, že to čo cítim, cítime obaja. Aj keď veľa krát od Teba odídem, aj milión krát sa k Tebe vrátim späť. K Tvojím dlaniam opäť podídem, do náruče sa Ti hodím hneď. Si moja láska, môj splnený sen a keď teraz hladíme do neba aj tie padajúce hviezdy vedia že miláčik - len teba chcem. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj