V poslednej dobe si kladiem otázku, či vlastne viem, čo by som chcel v živote robiť, dosiahnuť, ako si predstavujem budúcnosť. A zistil som, že v tom nemám vôbec jasno.
Na jednej strane dávam prednosť "spoločenskému nátlaku", ktorý ma núti študovať na výške, tváriť sa ako dospelý a robiť veci hlavne tak, aby s nimi boli spokojný druhí. Sám si však svoje šťastie predstavujem inak. Žijem svoj život a nemám rád, keď ma niekto núti veci robiť podľa jeho predstáv. Nikto nebude za mňa plakať, ak spravím kvôli niekomu hlúposť a ani sa smiať ak budem šťastný.
Stalo sa vám niekedy, že v nejakej situácií, ste mali chuť niečo urobiť, povedať, ale báli ste sa ako na to zareagujú druhý a tak ste radšej nič nepovedali, neurobili? Mne sa to stávalo pravidelne. Ale v poslednej dobe som sa naučil vyjadrovať svoje názory. Nikdy človek nevie, ako ľudia budú brať jeho názory, ale povedal by som, že je to úplne super pocit, ak môžme povedať svoj názor na vec.
Je to ako na hodine matematiky, keď niečo nechápeš, ale hanbíš sa spýtať učiteľky, že prečo je to tak. Možno je v triede ďalších 20 ľudí, ktorí to tiež nechápu a každý si myslí, "nebudem sa strápňovať, že neviem takú jednoduchú vec a pýtať sa prečo je to tak". No hanblivosťou a bez záujmu predierať sa životom, človek veľa nedosiahne. Stane sa bábkou ktorú ovládajú za nitky spoločnosť so schovávajúcim sa duchom. Keby si sa učiteľky spýtal/a, prečo to tak je, možno by si tým otvoril oči a ujasnil niečo nielen sebe, ale ďalším 20 ľuďom. Skúsme sa naučiť myslieť pokrokovo.
Hľadajme svoje priority ukryté v nás a nie v ľudoch ktorý nás kritizujú, to čo pre nich je zlé a nepríjemné, nemusí byť také aj pre nás. Naučme sa povedať to čo chceme, aj "áno", keď všetci okolo nás vravia "nie". Riaďme sa svojimi citmi, svojim srdcom a podľa Svojho uváženia konajme. Veď predsa sami zodpovedáme za svoje činy. Bojazlivo chodiť a uhýbať pohľadom od problémov nie je riešenie. Život je oveľa krajší, ak vieme čo chceme a ideme si za svojím cieľom.
V živote nejde o to byť bohatý, mocný, byť frajerom. Ide o to, aby sme boli šťastní. Každý si pod pojmom šťastie predstaví niečo iné. Je to relatívny pojem ako všetky ostatné "stavové pomenovania". Nepotrebujem mať to čo majú ostatní, ak viem byť šťastný aj bez toho. Obdivujem ľudí, ktorých robia šťastnými maličkosti. Ľudí, ktorých robí veselých to, že na nich zasvieti slnko. Ľudí, ktorý sa vedia usmiať na stádo zamračených unudených ľudí. Ľudí, ktorý dokážu robiť druhých
šťastnými... Aký je to hrejivý pocit, keď vieš, že niekomu na tebe záleží, že niekto ťa má rád. Niekedy stačí tak málo na to aby si nás niekto všimol.
Vždy ma fascinovalo, nezapadať do stereotypu dnešných ubehaných ľudí. Len tak si ľahnúť na trávu, nevnímať čas a pozerať sa na letiace oblaky. Byť s človekom ktorého mám rád a tvoriť si náš vlastný svet, s našimi pravidlami.
A tak postupne ako tu vylievam svoje myšlienky,zisťujem že mám veľa inšpirácii do budúcna. Ja vlastne viem čo chcem, ja sa len bojím, či s tým dokážem byť naozaj šťastný...
Život je ako stávka. Niekedy musíš zariskovať aby si získal/a viac, no nikto ti nezaručí, že ti to naozaj vyjde. Ale život bez riskovania a tajomstiev by bol nudný...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
janulka3
15. 4.apríla 2007 18:30
to bolo peknee... ako z nejakej knihy opisane.. fakt..a myslim ze ak si presvedceny ze nieco chces..tak to chces s tym vedomim ze ked to budes mat budes stastny...takze risk je zissk..urcite!
2
too boloo peknee aa ty vies co ces... jaaaj to by bol zivoooot..
3
S tým prvým odstavcom maximálne súhlasím, ale ľahšie sa to povie než spraví...
Ale z maličkostí sa tešiť viem, je síce pravda že sa neusmievam často, ale to neznamená že nemám často dobrú náladu Pri sledovaní iných ľudí (a čítaní článkov kde odborníci vysvetľujú škodlivosť stresu ) som si povedala že nech sa deje čokoľvek, nie je to koniec sveta a "to sa spraví..."
Ale neviem čo chcem... Nemám žiadne ciele do budúcnosti, aspoň nič čo by mi bolo jasné, otázka na štátniciach z angličtiny "My future plans" ma totálne znechucovala a VŠ som si vyberala za výdatnej pomoci tety psychologičky
Ale z maličkostí sa tešiť viem, je síce pravda že sa neusmievam často, ale to neznamená že nemám často dobrú náladu Pri sledovaní iných ľudí (a čítaní článkov kde odborníci vysvetľujú škodlivosť stresu ) som si povedala že nech sa deje čokoľvek, nie je to koniec sveta a "to sa spraví..."
Ale neviem čo chcem... Nemám žiadne ciele do budúcnosti, aspoň nič čo by mi bolo jasné, otázka na štátniciach z angličtiny "My future plans" ma totálne znechucovala a VŠ som si vyberala za výdatnej pomoci tety psychologičky
4
toto bol velmi krasny clanok:o)...citala som ho so zatajenym dychom od zaciatku az do konca...a uplne s tebou suhlasim.
Ked som bola mladsia, mala som problem povedat, co si myslim, teraz to hovorim stale. Vtedy som si myslela, ze ked to poviem, odsudia ma a budem navzdy ta "nevzdelana"..ale teraz, zistujem opak. Ked mi teda nieco nie je jasne, spytam sa aj 3x, nech mam istotu...
Len vo veciach lasky sa este bojim riskovat...
...tvoj clanok mi dal vela, dakujem:o)
Ked som bola mladsia, mala som problem povedat, co si myslim, teraz to hovorim stale. Vtedy som si myslela, ze ked to poviem, odsudia ma a budem navzdy ta "nevzdelana"..ale teraz, zistujem opak. Ked mi teda nieco nie je jasne, spytam sa aj 3x, nech mam istotu...
Len vo veciach lasky sa este bojim riskovat...
...tvoj clanok mi dal vela, dakujem:o)
5
Janulka3112:
Som rád, ak niekomu ten článok pomohol. Myslím, že takých ludí je viac
Som rád, ak niekomu ten článok pomohol. Myslím, že takých ludí je viac
6
Výborný článok hlavne pre tých, čo sa utápajú vo vlastných zbytočných problémoch a napodobňujú druhých v snahe byť "in", a zabúdajú pritom na podstatu originality každého jedného človeka... Nádherný článok...
Napíš svoj komentár