Attack On Titan

Shingeki mám veľmi rád. Ako Mnagu tak anime. Inak ako manga je vizuálne chvíľami až na hranici odpadu, za to anime stavia hlavne na tom ako sa dá pri tých všetkých vychytávkach vizuálne vyblázniť. Čo je podľa mňa škoda, pretože anime zas akoby zanedbavá isté momenty a emócie. Mne napríklad chýbalo v anime strašne to *SPOILER* aké mali v sebe ľudia polemiky pri Erenovy po tom čo odhalil svoje schopnosti. V anime (som na 16 časti tak ak sa k tomu vrátia v nejak flashbacku tak sorry) trebárs totálne vynechali spolužitie Leviho elity s Erenom kde sa na Erena hoc niektorý aj usmievajú najmilším úsmevom roka, stačí chvíľa a sú na neho vytiahnuté meče a každý ma v očiach túžbu ho zabiť a pri tom v ďalšej scéne keď si všetci zahryznú do ruky či sa nezmenia je vidieť, že s ním v podstate dosť sympatizujú. Ako toto mne v anime strašne chýba táketo chvíľky, maličkosti, myšlienky Erenovej mamy keď sa neovládla a zavolala v strachu o pomoc, alebo myšlienky kadetov, ktorý posratý hľadia na Erena a obdivujú ho že ako jediný pri pohľade na 60 metrového obra koná bez zaváhania, Ale inak oboje má niečo do seba oboje hrá ten istý príbeh na iných strunách a tým pádom má veľa do seba sledovať oboje anime aj mangu, čo sa mne osobne málokedy stáva a vždy aspoň jedno po čase vypustím keďže je to často až na fillery na jedno kopyto