"Som nádherná!" šťastne som sa usmiala v zrkadle a upravila si moje mini šaty nad kolenami. Už mi len treba dorobiť make-up a som pripravená ísť na moje vysnívané rande. Do kúpeľne vošla Jessica a hneď sa pustila do môjho líčenia. O 10 minút som bola hotová, pred domom ma čakal Allan, bol nádherný. V ruke držal kyticu ruží a na perách mu žiaril krásny úsmev. Po kine sme šli do luxusnej reštaurácie na večeru. Po večeri ma odprevádzal domov, chcel ma pobozkať. Jemne sa ku mne približoval, cítila som jeho dych na mojej tvári, bol čím ďalej tým bližšie. Kolená sa mi začali triasť a ja som upadala do akéhosi tranzu. Prestávala som vnímať svet vôkol seba, sústreďovala som sa iba na môj prvý bozk.
"Dobre ráno." zvolala sestrička, ktorá mi hneď pod pažu strčila teplomer.
"Dobré." usmiala som sa a očami som skontrolovala, či je ešte Ben v izbe. Nebol tam možno ani v noci. Bol to sen?
"No dnes vyzeráš lepšie." Usmiala sa na mňa s teplomerom v ruke. "Nemáš bolesti?"
"Nie" odsekla som. V hlave mi prúdilo plno otáznikov. Teraz som mala možnosť urobiť si vo veciach jasno. Žiaľ nemám odvahu povedať niekomu, že sa bojím operácie, vďaka ktorej môžem znovu stratiť pamäť. Nepamätala by som si ani na Jessicu.
Ben
Keď som sa zobudil, bol už obed. Tak úžasne som sa tu ešte nevyspal, pomyslel som si a natiahol sa na posteli.
Veď možno, že dnes ma konečne odtiaľto pustia a ja sa budem môcť vyspať v mojej mäkkej posteli.
"JUPÍ!" vyskočil som na nohy s myšlienkou, že sa pôjdem umyť. Lenže moja rovnováha ma zradila a pristál som na tvrdú podlahu. Ani sa nečudujem, že do dverí hneď vletela sestrička, ktorá môj pád asi počula. Snažila mi pomôcť postaviť sa, ale hneď ako sa dotkla mojej ľavej ruky, som doslova kričal od bolesti.
--- O hodinu neskôr ---
Ticho som sedel a čakal na verdikt doktora. Bál som sa návštevy sádrovne, ktorá by mi znepríjemnila ďalších zopár mesiacov. Neviem si predstaviť aké by to bolo, keby som tu mal trčať tak 5 týždňov. Bože... pri hnusnej predstave som sa otriasol. Začal som si šúchať moju zmrzačenú ruku v dlahe. Vtom sa otvorili dvere a moje oči sa stretli s vystrašenými očami môjho brata.
"Čo sa ti stalo?" rýchlo povedal a už sedel na mojej posteli.
"Tim...dobre, že si tu. Odchádzam, musíš ma z tadeto dostať!" Tim vyvalil oči, raz pozeral na mňa a raz na ruku.
"Myslím, že nikam tak skoro nepôjdete!" ozval sa hlas za mnou. Keď som sa obzrel zbadal som znepokojeného doktora s röntgenovou snímkou v ruke.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
kolpo
15. 1.januára 2016 01:13
No konečne!
4
@kolpo prepač mam skuškove ale snažím sa ako môžem dúfam, že sa príbeh páči určite to bude ešte zaujimave, neboj a
Napíš svoj komentár