Keď som vyšla z kúpeľne, hneď som zacítila chutnú vôňu, ktorá sa niesla z kuchyne. Naozaj Tim prekonáva moje očakávania, namiesto mojich mokrých vecí mi požičal jeho tričko aby som sa cítila pohodlnejšie. Ah... Bol taký obetavý nikdy som si nemyslela, že slávni ľudia majú aj srdce.
Vybrala som sa teda skontrolovať našu večeru, keď som vošla do kuchyne videla som niečo čo som nikdy nevidela a čo možno nikdy nevidela väčšina žien na svete. Tim stál pri sporáku, na čiernom tričku zavesená krikľavá žltá zástera, ktorá ladila s interiérom kuchyne. V jednej ruke varecha a v druhej kuchárska kniha.. hm .. fakt vyzbrojený
Nevidel ma keďže pozorne čítal riadky múdrej knihy. Naklonila som sa cez Timovo rameno a nakukla do hrnca.
„Čo to bude?“ zhovievavo som sa opýtala. Tim sa zľakol tak, že mu až varecha vypadla z ruky na zem. A vystrašene na mňa pozrel.
„Bojíš sa snáď dievčaťa?“ výsmešne som sa opýtala a nadvihla obočie. On sa hneď zatváril akože sa nič nestalo a rýchlo schmatol varechu späť do ruky. Skúmavo na ňu pozeral a potom ju hodil do umývadla a otočil sa ku mne:
„Dúfam, že ti nevadí, že si sa sprchovala mužským sprchovacím gélom?!“ rýchlo zmenil tému. Mal pravdu voňala som krásne... ako on! Na chvíľu som sa do tej vôni pohltila a tak rýchlo odpovedala:
„Naozaj mi to nevadí, vonia vážne úžasne!“ Tim sa trochu zapýril a z toho som usúdila, že som sa nemýlila a gél ktorý som našla na okraji vani bol jeho.
„A čo to vlastne varíš? Stále si mi akosi neodpovedal.“ poznamenala som.
„Nechaj sa prekvapiť a sadni si, už to o chvíľu bude hotové!“ zasa skúmavo nazrel do hrnca a tak znovu do knihy. Bol taký podarený, chmúril sa na stránky plné receptov a inštrukcií, ktoré podľa jeho výrazu tváre aj tak veľmi nechápal. Nuž čo, ako často vidíte muža variť? Nechám ho v tom samého aspoň sa pobavím, tak som si poslušne sadla na stoličku vedľa jedálneho stola z čierneho dreva. Kochala som sa modernou kuchyňou, keď mi zrazu oči zablúdili na nástenné hodiny, bolo pol deviatej večer.
„Do kelu! Musím zavolať mame!“ prudko som sa postavila
„Mobil máš predsa v aute nie ?“ nadvihol obočie a vypol plyn. Nechápala som jeho blbú reakciu, jasné, že ho mám v aute predsa by som ho nenechala zmoknúť v mojom vrecku.
„Nemôžeš ísť teraz von, ochladilo sa a ty máš mokré vlasy! Chceš prechladnúť? No jasne keby som nebol tak veľmi zaneprázdnený skočil by som ti po neho ja, ale žiaľ mám veľmi dôležitú vec na starosti...“ prísne povedal a ukázal na hrniec, ktorý neposedne chrlil paru. Kým som však stihla povedať niečo na moju obranu dodal.
„Zober si môj mobil a zavolaj jej!“ múdro povedal a vytiahol si z vrecka mobil a podal mi ho! Obdivovala som Timove ladné pohyby. Všetkého čoho sa dotkol, dotkol sa tak s citom.
„Eh.. ďakujem Tim, ale keď som neprechladla v tom lejaku tak 2 minútová vychádzka mi nezaškodí“ odpálkovala som ho.
„Ak sa chceš prechádzať môžeme ísť von po večeri, keď ti vyschnú vlasy, a aby som nezabudol tu som ti prichystal Aspirín aby si naozaj neochorela!“ vytočila som mamino číslo, povedala som jej, že som sa niekde zdržala a že sa vrátim domov neskôr. Tim môj rozhovor odpočúval aj keď sa tváril, že ho to vôbec nezaujíma.
„Ďakujem ti!“ povedala som a podala mu späť mobil. No jeho odpoveď ma šokovala...
Tim
Šokovalo ma, že Jessica sľúbila mame, že sa dnes vráti domov, myslel som zostať na večeru - aj prespať.
„Myslel som si, že ostaneš aj na noc...vieš postelí je tu dosť a je už neskoro, mohlo by sa ti niečo stať!“
„Ah..prepáč mi, ale keďže je sestra v nemocnici tak moja mama je doma sama, nikoho tu nepozná“ smutne povedala.
„Akože nikoho?“ nechápal som čo mi tým chcela povedať.
„Vieš bývame tu iba pár dní, presťahovali sme sa tu!“ tak to som ja ale poriadny pako, nenapadlo ma, že tu nikoho nepozná preto lebo tu býva krátko, hneď som si pomyslel, že jej mama je nejaká vadná alebo tak
„A z kade ste prišli ?“
„No sme z Bremena, lenže moja sestra mala autonehodu a tak ju museli previesť tu.“ smutne povedala a zahľadela sa do taniera ktorý som pred ňu položil. Toto čo mi práve rozprávala ma veľmi zaujalo, sadol som si oproti nej a svojim zvedavým pohľadom som jej naznačil aby pokračovala. Sťažka si povzdychla
„Deň potom ako nám naši rodičia oznámili, že sa rozvádzajú, sestra dostala na mokrej zjazdovke šmyk a narazila do stromu, bola vo veľmi kritickom stave, prešla viacerými operáciami, bolo to pre nás ťažké obdobie. Nikto nám nemohol zaručiť, že bude taká istá ako pred tým, keď to vôbec prežije.“ v jagotavom svetle sviečok som videl ako jej spadli vlasy do tváre, keď ju sklonila od smútku.
„Ah Jessica, to mi je ľúto, ale veď je živá nie?“ prerušil som krátke odmlčanie. Bola ticho, nehýbala sa. Vedel som si predstaviť aké ťažké to muselo pre ňu byť skoro prísť o takú milovanú a dôležitú osobu v živote. Ticho som prežuval a stále nespúšťal oči z jej utrápenej tváre.
„Áno je v poriadku, ale stratila pamäť, čaká ju ešte jedna závažná operácia, vlastne je to najdôležitejšia z tých všetkých, ktorá rozhodne o jej budúcnosti.“ slabo pípla. V kuchyni nastalo zase hrobové ticho, cítil som ako mojím chrbtom prechádza tisíc ľadových zimomraviek, pochopil som , že bude lepšie ak predsa len pôjde k domov k mame, aby nebola sama.
„Jess.. prepáč mi to nechcel som...“ sekol som sa lebo som zistil, že chce ešte niečo dopovedať.
„Ak to nevyjde Tim, ak sa jej niečo stane .. ja budem si to vyčítať celý svoj život!“ zacítil som nepokoj v jej hlase a zúfalosť ktorá ju zväzovala zodpovednosťou o jej sestru.
„Neboj sa, určte to bude všetko v poriadku, uvidíš nemôžeš myslieť hneď na najhoršie veci.“ Jessica bola naďalej ticho.
„Tim, moja sestra je teraz moja jediná kamarátka, nechcem o ňu prísť keď jej po štvrtý raz otvoria hlavu, nechcem viac už čakať celé hodiny na nemocničnej chodbe. Nechcem vidieť moju mamu zase plakať... chcem aby bolo všetko ako pred tým!“ poslednú vetu už zúfalo zakričala a rozplakala sa. Cítil som, že je zle nedobre. Rýchlo som obehol stôl a zobral si ju do náručia. Nechcel som aby plakala... chcel som jej pomôcť ako som mohol
„Najeme sa a odveziem ťa domov, dobre?“ ticho som povedal a ďalej som ju kolísal v mojom náruči. Jessica stále vzlykala.
„Tim. Ďakujem ti ale auto si musím odviezť sama domov, kto mi po neho potom sem príde?“ mala pravdu toto mi vôbec nenapadlo.
„Tak dobre máš pravdu!“ sladko som sa na ňu usmial.
Jessica
„Tim..prepáč nechcela som tak plakať pred tebou, .. ja som ale blbec.“
„Netráp sa s tým, to je v pohode.“ ešte silnejšie si ma pritlačil k jeho mužnej hrudi a ja som zasa ucítila tu jeho úžasnú vôňu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár