Keď som prišla do nemocnice Alex ešte spala. Sadla som si k nej na posteľ a pozerala sa na ňu. Bola tak bledá... Ah.. Alex prosím povedz, že to bola nehoda, že si do toho stromu nenabúrala naschvál. Moje oči sa zase zaleskli keď ma zrazu z môjho premýšľania vytrhla sestrička.
„Ah..prepáčte nevedela som, že je tu niekto pri nej... prišla som jej len vymeniť infuziu.“ Milo sa usmiala a hneď zobrala do rúk nový sáčok s tekutinou.
„To je v poriadku... prosím vás môžete mi povedať ako je na tom ?“
„No...je to lepšie ako včera, ale má pred sebou ešte zopár operácii“ povedala bez záujmu.
„Aha... a neviete mi povedať prosím kedy bude môcť ísť domov?“
„Tak to vám naozaj neviem povedať uvidíme ako bude znášať pooperačné stavy. Operácie by sa nemali konať všetky tu, doktori rozmýšľajú nad tým, žeby ju previezli do iného mesta. Aby sa na ňu mohli pozrieť špecialisti.“
„Čo? Do iného mesta? A to tu v Bremene nemáme žiadneho špecialistu ?“
„Máme, ale všetci majú nabitý program. Keď sa nám nepodarí v najbližších dňoch pozháňať odborníka budeme ju musieť previezť inde.“ Povedala a odišla.
Keď sestra odišla a oznámila mi, že pravdepodobne Alex prevezú inde rozmýšľala som ako budeme dochádzať do iného mesta. Určite to bude finančne náročné, ale som si istá, že urobím všetko preto aby som mohla byť pri nej. Aj keby som popri škole mala začať pracovať.. tie peniaze nejako zohnať musím.
--- O 2hodiny neskôr ---
Doma bolo ticho.. také ticho ako je od včera. Spolu s Alex zmizla radosť z nášho domu. Bola som tak sama. Vošla som do kuchyne kde sedela mama, otec aj nejaký chlap. Hneď ma napadlo čo to je za chlapa a zasa som sa neubránila slzám. Prečo tu nie je so mnou ? Prečo to teraz zažívam sama? Prečo ju nemôžem ani objať ? Utekala som do izby ľahla na posteľ a zaspala.
Alex
Otvorila som oči a vidím veľa neznámych tvári. Kde som to? Pozriem sa lepšie, všetci sú v bielom ?
„To som v nebi ?“ ticho sa opýtam
„Nie, nie si a dúfame , že sa tam tak skoro ani nedostaneš.“ povedal mi jeden z tých chlapov milým hlasom.
„Som Dr. Johnanns“ dodal. Tak toto som už vôbec nechápala. Doktor? V nebi ? Sakra čo sa deje ? ďalej som na nich tupo hľadela.
„Mala si autonehodu...nabúrala si do stromu“ ticho povedala jedna zo žien stojacích okolo mojej posteli – asi sestra.
„Čo? Ako to...“ zmätene som pozerala .. a slzy sa mi nahrnuli do očí... nič si nepamätám .. ničomu nechápem.
„Neboj sa Alex...budeš v poriadku.“ povedal doktor ktorý mi pripínal tlakomer okolo ruky.
„Alex? Kto je Alex?“ nechápala som
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nenaadamsova
7. 1.januára 2016 19:09
a uz sa to rozbieha .
2
@nenaadamsova dakujem jj bude to velmi napínavé sľubujeeeem hlavne keď príde na lásku a to už čoskooorooo
Napíš svoj komentár