"Úplne som sa zbláznila, istotne mám vidiny, on už dávno odišiel," zúfalo som kričala. Prekvapilo ma však, že sestra ma len nemo pozorovala. Asi už konečne usúdila, že mám pravdu.
--- Na druhý deň ---
Ráno som sa prebudila už o šiestej ráno. Chvalabohu žiadna nočná mora sa mi nezdala, no napriek tomu sa môj stav zhoršil. Keď teplomer ukázal teplotu nad 38°, bolo mi jasné, že dnes z postele nevyjdem. Preklínala som samú seba, že som bola taká naivka a robila si nádeje z cudzieho chlapca, ktorý podľa všetkého nebol ani Ben. Možno, že sa ani nepodobal, iba moja hlava si urobila vlastný obraz. Po tom, čo mi sestrička doniesla antibiotiká, som musela ležať.
Jessica
Dnešný deň sa chcem venovať len sebe. Musím si v hlave urovnať zopár vecí. Prv som sa pokúšala dovolať Denisovi, ktorý však nezdvíhal. Potom som pomohla mame napísať žiadosť o zamestnanie a nakoniec som dokončila vybaľovanie vecí. V mojej a sestrinej izbe bolo tak prázdno. V dome bola pôvodne v našej izbe iba jedna posteľ, takže Alex vlastne posteľ nemá, zatiaľ ju ani potrebovať nebude. Ah... cítim sa tak sama, každý deň ten istý pocit samoty. Ale nevládzem už plakať, dosť som sa naplakala vďaka sestre a Denisovi, rozvodu mojich rodičov. Potrebujem vypnúť. Dúfam, že sa Alex nebude hnevať, keď za ňou dnes neprídem...
Ben
Do kelu, už chcem ísť domov!!!! Nevydržím už ani sekundu byť tu zavretý. Nervózne som pochodoval po malej nemocničnej izbe hore-dole. Veď mi nič nie je, určite to je iba vyťaženosť. Ale ja si zoberiem na istú dobu voľno, len nech ma odtiaľto pustia. Keď si predstavím, že teraz to chalani musia ťahať aj za mňa... Nechcem ich v tom nechať samých. Sám vidím aký vyťažený sem za mnou chodí Tim, viem, že sa snaží to zakrývať, ale poznám ho tak dôverne, že vidím ako dlho už nespal.
Som tu zavretý len pár dni a pripadá mi to ako večnosť. Pozrel som na krabice plné listov od fanúšikov, ktoré ležali pod oknom. Všetky som už prečítal, aj keď mi každý deň prinášajú novú škatuľu. Dokonca som napísal aj zopár textov. Nemôžem si tu jednoducho vylihovať a tváriť sa, že je všetko OK! A to všetko kvôli jednému blbému kolapsu! Nechápem prečo z toho robia doktori takú vedu, jednoducho som bol dehydrovaný a koniec! Nič iné za tým nie je. Moja nadštandardná izba sa mi stáva väzením.
"Jednoznačne potrebujem nejakú spoločnosť, lebo sa tu dočista zbláznim." Zúfalo som konečne prestal pobehovať a sadol si na posteľ. Zobral som do ruky mobil a vytočil môjho najlepšieho kamaráta Mikeho. Škoda, že je na dovolenke a nemôže ma prísť navštíviť!
Alex
Zmierila som sa s tým, že Bena už nikdy neuvidím a vlastne mi to bolo aj jedno, pretože som sa cítila čím ďalej tým horšie. Bála som sa, že ma budú musieť napojiť na hadičky a keďže sa deň mojej operácie blížil, chcela som si tie dni pred ňou užiť ešte bez ihly v ruke. Strašne som si želala ísť do tej krásnej záhrady, kde všetko vyzerá ako v raji, no na druhej strane som sa bála, že počas operácie nastanú komplikácie a nedožijem sa toho...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
xxar3s
11. 1.januára 2016 00:50
ty sa musis dobre nudit.
Napíš svoj komentár