Zmráka sa.
Blíži sa chladná noc.
A ja sa túlam mestom,
neviem, kam ísť.
Je hlboká noc.
A ja sa stále túlam nočnými ulicami,
nemám kam ísť.
Nemôžem ísť domov,
nemôžem ostať tu.
Všetko mi ťa pripomína.
Tak čo mám robiť?
A kde si ty?
Kde si ty, keď ťa teraz potrebujem?
Keď potrebujem, aby si mi poradil?
Len ty jediný to vieš.
Nie si tu.
Nikdy si pri mne nebol,
keď som ťa skutočne potrebovala.
Bola som slepá, slepá láskou k tebe.
No ty si to nevidel,
hoci si bol nohami pevne na zemi.
Teraz si s ňou, aj ona je v oblakoch.
Nevidí ťa v pravom svetle.
Ale raz sa to zmení.
Raz...
Raz sa hádam aj ty zmeníš.
A zistíš, ako si mi ublížil.
Ale ja to vydržím.
Aj moje zlomené srdce sa zocelí,
hoci už nebude ako predtým.
Bude ako zlepená váza –
použiteľná, no navždy poznačená.
Ale ja už nie som taká naivná.
Ukázal si mi svet.
Ukázal si mi lásku.
Lásku, ktorú si však zničil.
A teraz nie si pri mne.
Teraz, keď skutočne niekoho potrebujem.
No na teba sa nemôžem spoľahnúť.
Ty neprídeš. Si s ňou.
Chcel si zostať mojím priateľom.
Avšak to sa nedá.
Pretože si odišiel.
Vybral si si, bola to tvoja voľba.
Ja s tým už nič neurobím.
Musím sa s tým len naučiť žiť.
Nemôžem ísť domov,
nemôžem ostať tu.
Všetko mi ťa pripomína.
Viem, chce to len čas.
Čas, ktorý sa tak vlečie bez teba.
Ale raz ma oslobodí.
Raz...
A ja sa už nebudem bezcieľne túlať mestom.
Nebudem osamelá.
Raz sa tá ťažoba rozplynie.
Raz...
Ale teraz ešte stále myslím na teba.
Už však nemôžem. Už nie.
Musím to prekonať.
Túlam sa nočnými ulicami,
nemám kam ísť.
Neviem, kam ísť...
Ale raz cestu nájdem. Sama, bez teba.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.