Bola to však lož.
A pritom ja som tomu naozaj verila.
Verila som Tebe.
Ale teraz tu nie si.
Ostala som sama, opustená.
Som už len ja a všetky tie spomienky.
Spomienky na Teba, na všetko čo sme spolu prežili.
Na tie krásne spoločne strávené dni.
Na ten čas, ktorý už uplynul a nedá sa vrátiť späť.
Keby som mohla, urobím čokoľvek.
To sa však už nedá.
A ja nemám dosť síl prekonať to...
Prekonať bolesť.
Prekonať žiaľ, ktorý mi spôsobil Tvoj odchod.
Bol taký nečakaný.
Taký nepredvídateľný ako si vedel byť Ty.
Prečo sa to vlastne stalo?
Asi to tak malo byť.
Ani sme sa však nerozlúčili.
Vlastne len raz si urobil niečo bezo mňa – keď si odišiel.
Viem, nechcel si to. Nikto to tak nechcel.
Ale stalo sa.
Len ten jeden okamih a všetko je preč.
Ten prekliaty okamih akoby záblesk.
A život sa zrazu prevráti naruby.
Všetko je už teraz iné..
Len Ty navždy ostaneš v mojom srdci.
Pretože Ťa milujem, hoci som Ti to nestihla povedať.
A Ty ani nevieš, ako veľmi to ľutujem.
Keby sa tak dal vrátiť čas.
Ale ja nemám tú moc.
A tak sa iba pozerám na Tvoje veci
a dúfam, že Ťa znovu raz uvidím.
Viem však, že je to nemožné.
Ty sa už nevrátiš. Nikdy.
Ja ale viem, kde si.
Si tam...
...odtiaľ sa na mňa dívaš, dávaš na mňa pozor.
Ty si môj anjel, tak ostaneš navždy pri mne.
A hoci si to myslel ináč, predsa si len neklamal,
keď si mi raz povedal, že navždy budeš pri mne...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aikaa
4. 7.júla 2007 13:58
smutnee ale krasne..
Napíš svoj komentár