Posledný plamienok akoby sa strácal vo vetre
Dúha už mizne z oblohy, inšpirácia opadla
Rozdiel medzi dvoma kameňmi tuším len ja
Bezcitnosť tela zaujímať sa o dušu
Už je priťažké väzniť toľko pocitov naraz
Duša krváca, telo sa hojí...aké sebecké
Klub zranených duší otvorí dvere, podá ruku
Na oblohe svieti slnko, celá obloha zaodetá mrakmi
Nejasnosti by vyjasnili rozvírenú hladinu kaluže
Kde som? Ľútosť je zbytočná, som stratená vo svete divov
Patriac do klubu zblúdilých duší skladám prísahu tvojim perám
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kaira07
22. 3.marca 2009 19:34
akoby smutná báseň, ale krásna
Napíš svoj komentár