Hlava sa rozhorí na dva tábory.
Jednej časti sa tlačia slzy z očí…
A druhá o to priateľstvo už nestojí.
Útoky , klamstvá….
Hlúpa pretvárka…
Tečúce slzy….
Zbytočný plač….
Ten pojem priateľstvo-
Záhadné , čudné mesto…
Vedie ma tou cestou už tisíc raz.
Teraz len prázdno v srdci mám
A prázdno zarastá , čímsi novým….
Neviem , či niekomu niečo ešte zo seba dám.
A to priateľstvo už neobnovím.
A tak ako skončilo toto priateľstvo,
Skúpe a nenásytné…
Začína niečo nové.
Možno to bude iné.
Tak žijem život optimistu
So všetkým , čo to obnáša
Pravda už vyšla z módy
A ja klamstvo priam neznášam.
Tak píšem aspoň zopár riadkov
A kráčam ďalej životom
Veď o čom inom…
Život je predsa len o tom….
ŽIVOT JE REALITA ,
ŽIVOT SOM TEDA AJ JA…..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sanrajs
8. 7.júla 2008 08:12
Nemám rada rýmované básne, ale nad touto som len civela, tie rýmy ti úplne sedeli do kontextu básne, brutálne, fakt!
Napíš svoj komentár