tak ma nechajte , ho žiť.
...neberte mi hlavnú úlohu.
Chcem dýchať, ale nie umelý kyslík...
Chcem myslieť , ale nie hlavou niekoho iného...
Chcem nájsť ideálnu cestu pre mňa , ale nie bez kompasu...
Chcem cítiť , ale nie sama...
Chcem milovať , ale nie bez toho druhého...
Chcem žiť , ale nie v klietke vyrobenej z najpevnejšieho kovu...
Chcem žiť tak ako to mám rada...
Chcem padať , ale nie bez pomocnej ruky...
Chcem všetko , ale nie len pre seba...
Nie som taktik ,
nemám vybraný plán boja...
nemám chuť bojovať ,
viem , že rany sa aj tak ľahko nezahoja...
Chcem len BYŤ!
Je to tak veľa?
Keby len niekto tušil , čo cítim...
Pomohlo by mi to vlastne...?
Zostanem veriť mylným predstavám...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár