Tvár rukou pohladil ,
zanechal pocit...
zaplnil miesto v ustráchanom srdci...

Vyplnil jednu z hviezd
a vykradol sa zo sna...
Nestihla som si zapamätať jeho tvár
Nestihla som sa priblížiť k jeho očiam
Nestihla sam si vychutnať jeho úsmev
Nestihla som si uvedomiť , že ma nepozná
Nestihla som som vysloviť posledné slovo
Nestihla som sa poriadne nadýchnuť
Nestihla...

Niečo však vo mne dýcha ,
nejaké malé spoločenstvo
tam zostalo po čomsi vytúženom.

Sťa spomienka
Sťa túžba
Sťa kvietok po najväčšej sláve
Sťa duša naplnená životom...

...len pomaly budem skúšať , čosi nové
v dúfaní , že v novom objavím niečo minulé ,
nanovo zrekonštruované...

 Báseň
Komentuj
 fotka
gothicpoethic  6. 8. 2008 10:51
nie je náhodou nadpis verš z nejakej pesničky od Gladiátora, tuším?
 fotka
allandnothing  6. 8. 2008 10:55
No , áno je ono to so mňa vyšlo keď som to písala...
 fotka
kaira07  6. 8. 2008 16:50
pekné to bol
 fotka
lenuska200  6. 8. 2008 20:17
prvá básnička asi po pol roku čo čítam.. krásna....
Napíš svoj komentár