Akoby si myslela, že už má dostatok šťastia
Akoby už nestála o ďalší kúsok z neho, sama si protirečí
Zabudla asi na to , že ľudia svoje šťastie sami vlastnia
Slnečné lúče sa jej stále nedotkli
Teplo ešte nepreniklo do jej srdca
Kvapky slobody sa rozpršali, akoby všetky túžby zmokli
Žiaden chlad necíti, žiadna zima, len strach krváca
Vysvetlenia zrazu nie sú potrebné
Už je to jedno, už je to zabudnuté, schladené dažďom
Odpovede na dávne otázky sú už bezcenné
Celá jej identita teraz kráča v daždi už chránená plášťom
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ved betonové byty nikdy nevideli ludí.
A nech spomienky uzamknuté časom,
sa jej hodili pod kabát.
Nech ich schová.
FAscinujuce!Allandnothing