Mal som ženu, mál som dieťa, mál som rodinu. Človek ako ja potrebuje v hlave chaos, lebo sa v ňom vyzná lepšie. Skôr teda nevyzná, ale o tom to je, že v podstate sa zbavujete svojim spôsobom zodpovednosti. Poznáte to, ako ľahko sa robia chyby a ako ľahko sa vám ľudia vysmejú, pohoršene na vás hľadia, to je ten, čo spravil tamto a hento, to je syn toho a dcéra tamtej. A keď bývate v paneláku, plnom zvedavých susedov, neutajíte ani kedy ste si naposledy prdli a nie ešte to, že vás navlečeného do zvieracej kazajky odváža sanitka.
Mal som ženu, mal som dieťa, mal som rodinu. Áno, prehnal som to a kto z nás nie? Ako zistíme, kde máme svoje hranice, kým to neskúsime? A človek tvor, ktorý prekonáva sám seba, posúva hranice svojej existencie, svojich možností už od nepamäti tak ďaleko, tak drzo a bolestivo aj napriek tomu, že vie aké to môže mať následky. Bum, bum, skrat a ja som vytiahol nôž na svojho otca. Bum, bum skrat a bol som zlý, zlý, zlý...
Ach psychiatria, celkovo som tam bol trikrát. Pomohlo? Ako sa to vezme. Určite to pomohlo k môjmu invalidnému dôchodku. Áno, mám papiere na hlavu, no a čo? O starosť menej. A keď ste oficiálnym bláznom, tak máte veľa ospravedlneniek. Môžete si dovoliť toho o mnoho viac ako normálny ľudia. Samozrejme, že myslím tie zlé veci. Od života už nemôžete totiž veľa dobrého očakávať. Už nepríde žiadna krásna a chápavá žena, ani žiadny iný človek a to je v podstate aj dobre. Aspoň už žiadnej neublížim.
Každý dobrý psychiater hľadá dôvody a ospravedlnenia ľudských skratov a konaní. Prečo sa zo mňa nestal radový občan? Prečo sa stalo to a hento? Kto je na vine? Moji rodičia, bratia, moji priatelia, štát, cirkev, alebo spoločnosť? Možno z malej časti toto všetko malo vplyv. Ale, aj tak v konečnom dôsledku, je to len a len o vás. Vy ste ten, čo povie áno, alebo nie. A potom pri zlých rozhodnutiach hľadáme len výhovorky, on je slabá osobnosť, nechal sa stiahnuť, jej sa stalo to a tamto v živote, ani sa nečudujem, že tak dopadla. Pozná to každý z nás, ako ľahko sa stávame sudcami a ešte ľahšie súdenými.
Mal som v živote všetko, ženu , dieťa , rodinu a snáď pár dobrých priateľov. Zostal mi však len prázdny nafúknutý svet. Svet, ktorý plním vlastným chaosom, lebo takto je obraz nekompletný, pomiešaný a ja si ho môžem upraviť podľa seba. Kým svet čistý, priami a reálny sa upraviť nedá, musíte ho priať taký aký je, plný smútku, sklamania, stresu a vidinou šťastia.
Mal som v živote všetko, čo by si dokázal priať spokojný, priemerný muž. Mal... a niekde tam, na tom bode, na tej križovatke, na tej otázke, áno či nie, som to posral. Tak dlho som ignoroval a sám sebe si vsugeroval do hlavy, že to mám pod kontrolou, že som stratil prehľad. Nepostrehol som ten začiatok, kedy sa rozhodli ľudia, ktorých som miloval ma opustiť. Alebo skôr, kedy som sa ja, bez môjho priameho vedomia, rozhodol opustiť ich. Možno ste sa dovtípili, čo sa stalo v mojom živote a ktorá vec tak vstúpila do môjho ja, že som stratil všetko, dokonca aj zdravý úsudok.
Rozpráva a píše sa o tom neuveriteľne veľa. Každý vie, že je to zlé bla bla bla …. o mne sa dá povedať, že som dosiahol vysoký level.
Miloval som svoju ženu, miloval som svoju rodinu, ale miloval som aj ten život, ktorý som vďaka tým veciam mal. Lež, čas plynie rýchlejšie ako si to dokážete uvedomiť a nie každý počká, keď vie, že pre vás zostali dni stáť. Plazia sa presne od vtedy, kedy ste povedali áno...áno prvýkrát, druhýkrát a potom ste už nečakali na otázku, ale chodili ste s prosbami, či hrozbami. Nikto nepočká, kým a či vôbec sa toho vzdáte. Kým sa vzdáte toho krásneho života, do ktorého ste sa zamilovali tak náhle tak šialene, toho krásneho života, ktorý vás presvedčí, že nie som to ja, čo to posral ale oni... oni, rodičia, učitelia, politici a spoločnosť, všetci sú na vine, len vy sám nie, vy ste len obeťou a v podstate ste príliš dobrý. Ste predsa bezchybný, plný klamného, perfektného života, ktorý milujete, lebo viete, že v tom ich svete budete zas len nula, zas len niekto na koho ukazujú prstom.
Miloval a mal som ženu, miloval a mal som svoju rodinu a miloval a mal som drogy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
23. 10.októbra 2016 00:53
Mal som pocit, že čítam tak 10 strán a pritom to bolo len pár odsekov... to nie je dobré.
Napíš svoj komentár