Mal som chuť jej odrezať nohu. Áno, to ja spravím, poď ihneď tu, už čakám. Nie, za chrbtom nemám schované kvety aj keď si to myslíš. Určite bude naťahovať ruky a čakať fialky. Lenže v tom bum, vytiahnem mačetu a odseknem jej najprv jednu ruku a potom hneď aj tú jej dlhú nohu. Potom ju zašijem. A bude patriť už len mne. Predsa takú zmrzačenú ju už nebude chcieť nikto preťahovať. A ona aj keby chcela, už nemôže, iba ak by skackala na diskotékach na jednej nohe. A mala by len jednu pančuchu aj keď furt deravú. Sedávala by doma. A štrikovala jednou rukou, starala by sa o naše škaredé deti. Tie by boli po mne. Ale mali by jej veľké čierne oči a dlhé vlasy.
Prisadol som si ku nej. Mohli byť tak štyri hodiny ráno, ona opitá a ja naťahaný vtáčim mliekom, super kombinácia pre romantické dušičky.
„Vieš, keby som mohla tak sa k tebe vrátim, ale už nemôžem, lebo som sa sľúbila Deravému, vieš, on síce nie je pekný, ale má rôzne pašované veci a sľúbil mi, že ma zoznámi s ľuďmi.“
A teraz čo ako, prečo tu sedíme? Vážne by som jej mal tú nohu odrezať. Už som sa načahoval, že ju zdrapnem za chodidlo. Ale ona v tom vykríkla a začala poskakovať, ako keby jej desať štoplov pchali do zadku.
„Poď sem, Nech ti odrežem tú tvoju nohu, neboj sa spravím to rýchlo a bez bolesti.“
„Prestaň, ty si sa zbláznil, pusti ma.“
Bolo neskoro už som ju mal, oháňala sa s tými svojimi habarkami v nádeji že ju pustím.
„Tak a teraz mi povedz, koľko ich bolo keď si bola so mnou, ale rýchlo lebo sa za seba neručím.“
„Ty idiot ihneď ma pusti.“
„No hovor. Rýchlo vrav, lebo prisahám Bohu sa za seba neručím.“
„Nikto, nikto, prosím ver mi len Deravý, ale s tým to nestálo za reč, vážne, ty si bol najlepší.“
„Neverím ti“
Potiahol som ju za nohu a vyťahoval z nohavíc vreckový nožík.
„Dobre teda, ty magor, ešte Deravého kamarát, Oduj ale to naozaj už všetko.“
Vedel som to, za toto bude pykať, ja som ju ľúbil ako koňa, vedel som pre ňu všetko spraviť. A ona vždy len tie svoje krátke sukničky a deravé pančuchy, a dlhé vlasy. Aj tie jej odstrihnem. Už sa nebude nikomu páčiť, bude sedieť doma a variť vtáčie mlieko, ale len pre mňa a keď prídu tí dvaja Deravy s Odujom, tak ich aj ponúknem, ale tak poriadne budú si musieť dať všetko celé kilá toho skurveného Pečka, ktoré uvarí ona. A potom ich to vystrelí a budú tancovať nahí vonku. Presne takto to spravím.
„Pusť ma, to bolí.“
Pustil som ju. Sedela na zemi a vzlykala.
„Určite si mi ju zlomil ti debil, ty pľuha jedna, ty nepodárok, ja to poviem Deravému a ten ťa zabije.
A vtedy som si to aj rozmyslel. Deravý bol môj dobrý kamarát. Ten ju aj mohol mať, ale len on. Lebo bol škaredý. A budú mať škaredé, čierne deti. A budú bývať v skleníku nech to každý vidí. Tešil som sa tej myšlienke.
„Zober ma ihneď k doktorovi, počuješ?“
Pozrel som sa na tú jej čvangľu, bola trošku červená. Aj mi to prišlo ľúto. Muselo to tak byť, aj tak som ju mal rád.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár