Tie ulice, ktoré majú vlastné drámy.
Padnuté usmevi v odrazoch hladiny,
kaluže pohlcujúce svetlo dotykov
medzi mnou, nim a tebou.

Nerýmujúce sa verše ti rozpoviem
básnika bez talentu a jeho vnem.
Oči sledujú tiene, nie blázna
ktorý pred tebou lásku úbohú dozná.

A tak som tam zostal bez mena
pred tebou spustený v kolená.
Už len capkanie bosích nôh,
fatamorgána nás dvoch.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár