Tie ulice, ktoré majú vlastné drámy. Padnuté usmevi v odrazoch hladiny, kaluže pohlcujúce svetlo dotykov medzi mnou, nim a tebou. Nerýmujúce sa verše ti rozpoviem básnika bez talentu a jeho vnem. Oči sledujú tiene, nie blázna ktorý pred tebou lásku úbohú dozná. A tak som tam zostal bez mena pred tebou spustený v kolená. Už len capkanie bosích nôh, fatamorgána nás dvoch. Blog 10 0 0 0 0 Komentuj