Uvedomila som si, že spánok je taký základ, takže sa musím naučiť nejakému režimu, doma u nás diciplína nebola a teraz sa nútim sama do nejakej činnosti a vychovávam sa sama. Občas to tak aj vyzerá sama sebe učiteľom aj žiakom.
Napísala som si ešte v minulom semestri taký zoznam, prvý moment som ho nazvala ,,základ na prežitie" lebo bez tohto sa asi nezaobídem. Pekne si to tu zosumarizujem. Takže, v prvom rade ten spánok, minimálne 8 hodín, spávať pravidelne. Tá pravideľnosť je tuším dôležitejšia ako počet, no a ísť ako popoluška domov a do postele pred polnocou, neviem či sa mi to podvedome zdá magické alebo čo . Ale akonáhle idem spať neskôr tak neskoro vstanem, som mimo celý deň, pokazená nálada, som unavená, a proste, radšej odložitť na neskôr niečo ako nespať.
Potom ďalšiu vec som mala napísané mať čo jesť, ono bez spánku a jedla asi fakt nevydržím, aj keď nejaký čas, keď som náhodou donútená tak to hej. No tým pádom, ale hneď dve veci, ktoré zaberajú dosť času. Spím dlho a jedlo? Vymyslieť, čo budem jesť, kúpiť to a potom uvariť a zjesť no dobre to posledné je najľahšie. Aj keď stres mi uberá z chuti dojedla. Inak ja čo som si hovorila, že nestresujem, tak pozerám sama na seba do zrkadla, že nejaká si mimo dievča, zastav sa a upokoj sa, ,,všetko stíhaš!" ( no hej na začiatku tie afirmácie znejú ako veľké klamstvo ).
Inak píšem to tu ako debil, ale ako každý človek ľahko zabúdam, tak si to sem napíšm, aby som nezabudla a mohla si pripomenúť načo som to ja vlastne prišla a čo som konečne pochopila. Tým, že to tu píšem vlastne splňam ďalší bod, a to mať čo robiť stále a nedovoliť si takú otrasnú vetu, že ,,nudím sa". To, že pohyb je základ dobrej nálady a energie som už písala v inom blogu. No a pointa tohto blogu? Netuším no možno to, že prax je najlepší učiteľ, ono je fajn, že čítam veľa kníh, ale pokiaľ to nevyskúšam na vlastnej koži, tak ako keby som ani nič nepochopila, nič sa nenaučila. Tak preto sa teraz (m)učím novými zvykmi, skúsenosťami a disciplínu naháňam. Smejem sa sama na sebe, keď som dnes vysvetľovala jednej známej ohľadne cieľov, a že má pocit, že je lenivá ( pritom študuje 2 odbory a má ešte aj záľuby...) tak som jej zhrnula v rýchlosti, že čo prečo ako som zistila a prečítala a sa smiala, že ževraj som na dobrom odbore, lebo dokážem vytiahnuť pointu a zhrnúť podstatné. No podľa mňa preháňa, ja to tak nevidím, ale pochvala poteší ( sama som sa začala chváliť a zrazu aj ostatní )
Hľadám prečo sa usmievať a za čo byť vďačná, čím budem vlastna šťastná
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
adsy
10. 10.októbra 2012 06:36
Prečo mám ten pocit, že teraz sa vychovávať je už dosť neskoro?
2
@adsy ten pocit je zly.. nikdy nie je neskoro.. menia sa situacie, plany i zivot ako taky.. a vzdy treba najst tu spravnu cestu.. a nie vzdy to ide.. lebo nie vzdy su okolnosti priaznive
@alysia takze i ty v brne
drz sa
@alysia takze i ty v brne
drz sa
Napíš svoj komentár