Hýbem sa a píšem na čelo

Mala by som si to vyryť do čela. POHYB=život. Neznamená to samozrejme, že keď ,,len" čítam tak sa nehýbem a nežijem. Mám na mysli to, že potrebujem pohyb na svoju dobrú náladu. Pre niekoho nič nové. No pre mňa novoobjavená skutočnosť a k tomu overená praxou. Niet nad prax vo všetkom veru, aj na to nesmiem zabudnúť. Keď sa hýbem, cítim sa lepšie, zlepší sa mi nálada, zrazu mám viac energie, aj keď moja divná logika tomu nechápe ( hýbem sa a ešte vyrábam energiu či čo? )

Na kľúčku som si zavesila švihadlo. Aby som ráno nezabudla na rozcvičku pred rannými 5 tibeťanmi. Síce mi po pár schodoch bije srdce ako splašené, ale postupne už menej . No čo zabijem sa, keď cez školu bolo všetko blízko, intrák, škola, šalina a brigádovala som na riti v kaviarni, kde skoro nikto nechodil?

Teraz som už v Brne a teším sa na zumbu v škole, cez víkend turistika a plánujem si osviežiť plávanie, kedže som sa konečne naučila netopiť.

Pozerám z okna a hádam aké počasie bude zajtra, teraz je už tma a nechcem riskovať svoj život, ktorý sa mi konečne trocha páči. Zišla by sa mi meditácia... idem teda hladina alfa volá... či aká

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu