Prepol riadenie na autopilota a sledoval horizont z kabíny lietadla.
Z diaľky sledovala blížiace sa auto prepravujúce osobu, muža, ktorý jej bol toľko dlžný.
___________________________________________________________________________
Premietal si v hlave vlastný život. Tisíce spomienok, ktoré videl vyblednuté, strácajúce sa, ako keď sa lúčite s blízkym a on sa stále vzďaľuje až je z neho iba malá bodka v diaľke. Mimovoľne mu ústa prešli do niečoho, čo sa vzdialene podobalo na úsmev, ale po chvíli znova zamrzli. Momenty, ktoré demonštratívne ukazujú, ako mu kedysi bolo dobre a prečo nepodľahol vábivému volaniu smrti skôr, prehlušujú tie, ktoré mu ako ostrý hrot pretínajú srdce, v ktorom sa rozletia na malé kúsky a upchajú ho tak, aby bolo odolné voči protilieku. Myseľ mu zaplavila mozaika udalostí, ktoré samostatne človek zvládne, ale po dlhodobom nápore, ktorý predstavovali, vysilia aj najsilnejšiu ľudskú bytosť. Nevládal.
Nabil zbraň.
Ruky sa mu už netriasli ako naposledy. Dokonca ani nedýchal prerývane a suchým preglgnutím nenaznačil neistotu z toho, čo sa chystá spraviť. Nebude nikomu chýbať.
Priložil hlaveň k spánkom. Stlačil kohútik. Na konci sa telo zovrelo v krátkom kŕči, až kým nepovolilo svalstvo.
Rozhodol sa o tom sám.
___________________________________________________________________________
Obloha potemnela. Ozvalo sa ohlušujúce dunenie, iba niekoľko stoviek metrov pred nimi sa do známeho útvaru skrútil blesk a znova zmizol. Tmavomodré oblaky ako symbol nadchádzajúcej agónie sa zhusťovali, a zatvárali pred lietadlom pomyselnú cestu, ktorá ich mala vyviesť z náručia blížiacej sa tragédie.
Turbulencie. Výpadok prúdu. Lietadlo zostalo v úplnej tme. Zovšadial sa ozývali hlasy vystrašených cestujúcich, ktorý ani netušili, že si kúpili letenku priamo na koniec svojho života. Detský plač prehlušil šepot tých, ktorý si sľubovali, že ak toto skončí, tak sa odsťahujú. Polepšia. Čokoľvek. Aj tak to už nikdy nedokážu splniť.
Hlavný pilot si utrel pot z čela. Zvykne sa hovoriť, že kapitán zomiera so svojou loďou na znak hrdosti, no letcov sa nikto nepýtal, či majú k podobným veciam sklony. Prešiel mnohými búrkami, vedel však, kde má limity on a kde stroj. A tie boli už prekročené. Zmätene sa pozrel na GPS, ktorá už pár minút nespolupracuje. Snažil sa robiť čo sa dalo, hoci vedel, že bojuje s prisilným súperom. Lietadlo začalo prudko klesať a on sa naposledy pozrel na svojho kolegu a dlhoročného priateľa. Aspoň nebude sám.
Stretli sa so zemou, predná časť sa odtrhla, pilot preletel kabínou, narazil na kovové dvere, ktoré mu zlomili väzy. Na konci sa telo zovrelo v krátkom kŕči, až kým nepovolilo svalstvo.
Ani jeho rozhodnutie nedokázalo zabrániť tomu, čo ich čakalo.
___________________________________________________________________________
Vošla do baru, pred ktorým auto parkovalo. Ebenové kučery jej padali na plecia, mimovoľne si ich prehodila dozadu a popravila červené šaty. Všetko záležalo od nej.
Všimla si, že sedí sám, tak podišla k nemu a prisadla si. Jeho oči spočinuli na jej tvári, v očiach sa mu na malú chvíľu objavila iskrička poznania, no akoby tú myšlienku chcel odohnať, pokrútil hlavou, pretože to nemohla byť ona. Bola. Zmenila sa.
V miernom predklone sa snažila zaujať jeho pozornosť aj inak ako intelektuálnym rozhovorom, ktorým viedla, zakiaľ nepozorovane vhodila do jeho pohára s whisky malú, nenápadnú tabletku. Priniesli pohár aj jej. S úsmevom vystrela ruku pred seba, sklo o seba zaštrngalo a obsah tekutiny sa podchvíľou predieral dolu hrdlom.
Pozrela na hodinky. Zostávalo presne pol hodiny. Ponúkla mu spoločnosť vo vlastnom byte, keďže vedela, že neodmietne.
Odomkla dvere a pozvala ho dnu. Usadili sa do kresiel, ktoré tak starostlivo spolu vyberali a keď si na to spomenula, zovrel sa jej žalúdok. 5 minút. Ospravedlnila sa, a vykradla sa do kúpeľne. Počula tupý uder tela o podlahu.
Spadol na zem, lapal po dychu, cítil bolesť protestujúceho srdca, ktoré chcelo stoj čo stoj vyhrať boj s zužujúcimi sa cievami, a pretlačiť cez ne životne dôležitú plazmu. Z posledných síl sa na ňu pozrel a pochopil.
Podišla k nemu, pobozkala ho a do saka mu zastrčila krvavočervený karafiát. Na konci sa telo zovrelo v krátkom kŕči, až kým nepovolilo svalstvo.
Rozhodla o tom, čo sa s ním stane.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár