Nedá sa však úplne povedať, že by bola dieťaťom, nie vek, ale skúsenosti človeka robia dospelým. Ona si toho prežila a najmä vytrpela dosť. Posledných pár rokov rátala mesiace a dni, ktoré ešte musia prejsť, aby bola konečne slobodná.
A zrazu ho stretla.
Peter Pan prišiel do jej života nenápadne. Nepovažovala ho za dôležitého, venovala sa mu iba stroho, no ako čas plynul, Slečna si začala uvedomovať, že sa neobjavil náhodou.
Obľúbila si ho.
Nemal rodinu a snažil sa ju poskytnúť takým, ako bola ona. Brával ju do Krajiny-Nekrajiny, kde nezáležalo na ničom, každý si iba bezstarostne užíval. Mohla tam však byť iba obmedzený čas, nič nebolo na stálo, ale zakaždým cítila, že konečne niekam patrí.
Ľudia sa jej často pýtali, prečo vedie taký život, pohoršovali sa a nechápali ju. Ťažko sa však niekomu kto domov má vysvetľuje, aké je to hľadať pocit bezpečia a tej nepomenovateľnej chýbajúcej časti a nájsť ju v niečom takom.
Slečne bolo veľmi dobre. Nezaujímala sa ďalej o názory okolia a priveľmi si zvykla na Pana a život Stratených. Peter nikdy nestarol, ona však áno. Čas sa posúval neúprosne a tak isto sa blížila aj jej dospelosť.
Nasledovali v jej živote prekážky, na ktoré sa predtým zodpovedne pripravovala a statočne sa k nim náhlila, lebo vedela, že ich hravo zdolá. Teraz však prišli pocity, ktoré boli pre ňu neznáme a nerozoznávala ich.
Slečna dostala strach z povinností a snažila sa nájsť akúkoľvek cestu, ktorou by si to uľahčila. Nech jej bolo v detstve akokoľvek zle, zatúžila navždy zostať dieťaťom, nezodpovedným a bezstarostným. Zvieralo sa jej hrdlo pri pomyslení na to, čo má prísť.
Peter Pan videl, že ju začínal nenávratne strácať. Napriek tomu, že ho veľmi ľúbila, usúdila, že sú v živote prednejšie veci ako nikdy sa nekončiace časy zábavy bez nesenia následkov za svoje činy.
Slečna definitívne opustila Krajinu-Nekrajinu a momentálne sa snaží nájsť silu na skúšky, ktoré ju o pár mesiacov čakajú.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
topanocka
3. 1.januára 2014 20:49
toto je perfektné !
Napíš svoj komentár