Kvapky mi stekali po tvári a vôbec som ich nezotierala. Splývali so slzami, ktoré pršali z mojej duše.
Dážď chladil. Bičoval mi tvár, ale bolo mi to jedno. Ono práve vtedy keď na tom najviac záleží vám je zrazu jedno...
Pozrela som sa znovu do tých očí a iba som zašepkala to obohraté ľúbim ťa.
A teplo sa miešalo s chladom na mojich lícach...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár