Zabudnuté srdce ...

Čo sa stalo včera je pre mňa veľmi ťažké...
Keď som šla na jazykovku tak som si vzala papier čo som v nedeľu napísala od nudy.Po ceste vlakom som si ho čítala stále dookola a pozerala Zdenkove fotky ktoré som tam mala.Mala som aj kópiu určenú pre neho,samozrejme bez fotiek.

Po angličtine som zavolala Zdenkovi či náhodou nie je doma,aj keď som si myslela,že nebude. Samozrejme, som správne myslela .
Ach ,no jasne.Asi je s tou svojou...
Tak som sa šla prejsť a keď som šla po ceste ktorá viedla kjeho domu...tak na parkovisku som zbadala jeho auto...šla som ale ďalej ako keby som ho an i nevidela.Keď som prechádzala okolo ,myslela som ,že na seba ani neupozorní,ale naopak
Zablikal svetlami -to som sa už nemohla tváriť že to nevidím...
Tak som sa priblížila k jeho okienku,ahoj,ahoj..
,,Sadaj" povedal mi a hlavou ukazal na sedadlo vedla neho
Ja som prekvapene šla si sadnut vedla neho s pocitm plneho ocakavania...
Salda som si vymrznuta od zimy do jeho teplučkeho auta...aj som mu povedala ze ho ma pekne vyhriate a tak
a sa spýtal co mam v tej taške
tak som vytiahla papier...určeny pre neho
a povedala,nic ti k tomu nepoviem,čítaj
A v liste stálo :
Myslela si a ešte si stále myslí, že raz ju chytí za ruku a pôjdu jeden vedľa druhého.
Pevne verí ,že raz príde deň, keď jej povie ,že ju ľúbi. Stále si pripomína dni, keď boli vonku len oni dvaja. V tú chvíľu ,keď si spomenie na ich prvú (a zároveň i jedinú) pusu , do očí jej idú slzy, pretože to bol jeden z okamihov ,keď bola veľmi šťastná a cítila, že ju má niekto rád.
Zo začiatku jej písal ,že ju má rád ,že mu chýba, ale to bol začiatok.
Teraz jej už nenapíše, že ju má rád. Už iba napíše „aj ja“ ,keď mu ona napíše ,že ho má rada.
Už nepadla žiadna pusa. Ale čo si veľmi cení je jeho pohľad a úsmev. Veď jej už viac nič nedaruje. Pretože má inú .Keď jej to oznámil, za pár sekúnd už plakala ďaleko od neho.

Dnes sa cíti ako piate koleso na voze. Ale verí ,že on príde na to ako veľmi ho ľúbi.
Dúfa aj v to ,že raz jej city opätuje .
Zároveň , ale i ona robí chybu. Nikdy mu nepovedala ,že ho ľúbi. Vždy mu vravievala ,že ho má rada. Pretože kedysi dávnejšie jej napísal ,že nemá od neho čakať viac ako kamaráta.
Dokonca mala o nich aj sen. Povedala mu ,že ho ľúbi. I on sa v tom sne priznal ,že ju ľúbi. Ale v tej dobe mal iné dievča.
Bola taká odhodlaná povedať mu všetko, otvoriť mu srdiečko ,ale on jej všetky plány prekazil pár slovami o tom ,že má dievča.
Odvtedy prešlo mnoho sĺz ,ale ona sa nevzdáva. Ide ďalej.
Keď si pozerá jeho fotky ,znova ju začne prenasledovať pocit samoty. Iba vtedy sa cítila potrebná ,keď mala k nemu blízko
Veľa ľudí si asi pomyslí ,že to dievča nemá rozum ,že srdce toho chalana nikdy nezíska.
Ale keď vydržala doteraz , nevzdá sa. Stále cíti ,že medzi nimi niečo je.
Keby sa mu už neozvala,zranila by seba a možno z časti i jeho .Vie že pre neho je iba kamarátka. Snaží sa mu dokázať že ona je tá ktorá si zaslúži jeho srdce

Ďalej už o sebe nedokážem písať ...




Keď to dočítal tak sa ma spýtal či si to môže nechať.Nechala som mu to.Potom zo seba dostal,že nevie čo má povedať.
,,Zaveziem ťa domov"
Ohúrená som sa ho spýtala,že či to myslí vážne..jasneee,povedal
Ale ešte predtým sa šiel domkov napapať a medzitým som kamoške od šťastia musela napísať ze som s ním a ze som v jeho aute prvykrát v ivote..taka šťastná som bola
Keď sa vrátil do auta tak som mu povedala,že či mu ten list niečo pripomína lebo to bolo vyrobené špeciálne pre neho.
Priznal že mu to niečo pripomína a potmehutsky sa usmial
A potom sme šli.Povedala som ,že je pekné od neho,že ma zavezie,že je milý
a povedal,že ma nenechá v tej zime mrznúť
Potešilo ma to veľmi
Kým sme sa viezli tak sme hovorili o všetkom,o škole,o rodine a jeho robote ...ani jeden z nás nespomenuljeho babu..ANI ON SÁM ..A ANI JA som sa nepýtala
Keď zastavil pred mojím panelákom,ukázala som mu okno mojej izby
Potom som povedala,že dúfam ,že list splnil svoj účel
A povedal,že nevie co ma na to povedať.
Stači pravdu-povedala som
No vieš,aleja ti nechcem ublížiť,nie vždy je dobré povedať to
A ja som povedala,že ho mam strasne moc rada a ze je naozaj super človek
Potom som mu povedala,že raz je to tak a raz tak,ze uz nic neviem
a isla som otvorit dvere ked mi povedal,ze ma nechce stratit,ale iba ako kamaratku
...aha,tak fajn..a sklonila som hlavu...
stisla sommmu ruku povedala ze nech sa drží
a potom som odisla
Otočila som sa kym odisiel a cakala som kym sa nestratí zvuk jeho auta...
Domov som ani nešla
nehnevala som sa na neho
ja som velmi stastna ze som mohla spoznat cloveka ako je on
je to skvela bytost a avzdy bude v mojom srdiečku
aj ked neviem ako sa naneho mam teraz pozriet
ale ked ma nechce stratit ,tak to nejak skusim
ked bude stastny on,budem aj ja

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu