Alex dostal hosťovskú izbu, ktorá sa nachádza vedľa mojej kúpeľne, číže to znamená, že sa sním budem musieť deliť o kúpeľňu. Fuj!
Po raňajkách som vybehla hore do kúpeľne, rýchlo som si vyčistila zuby a umyla tvár. Tmavo hnedé kučeravé vlasy dlhé až po pás som si rozpustila a upravila kučery aby neostávali do strán. Na tvár som si naniesla trochu make-up – u, oči som si trochu zvýraznila čiernou ceruzkou a mihalnice namaľovala čiernou špirálou a svoje dielo som zakončila leskom na pery. Vyšla som z kúpeľni do svojej izby aby som sa obliekla. Zo skrine som si vybrala čierne nohavice, tmavo modré tričko a k tomu kockovanú červenú košeľu, ktorá sa mi zíde lebo vonku trochu fúka vietor. Nakŕmila som svoju zlatú rybku Kejti, schmatla som som svoju kabelku a prehodila som ju cez plece. Vychádzajúc z dverí som do niekoho narazila.
–Ó Pane Bože! - Zamrmlala som. Predo mnou stál ten najkrajší, naj sexi chalan na celej zemeguli. A to som si myslela, že je ním Ben.
-Nie, Alex.- Zasmial sa. Tento vysoký, svalnatý, nádherný chalan, ktorý sa baví na môj účet má byť môj bratranec? Zamračila som sa naňho čo ho ešte viac pobavilo.
-Ty budeš zrejme Allyson.- Podával mi ruku ale ja som sa naňho nepriateľsky usmiala a obišla som ho. Kráčajúc dole schodmi som počula jeho zvonivý smiech.
-Ahoj starká. –
-Ahoj zlatko. Už si sa zoznámila s Alexom? – Sedela v obývačke a čítala noviny.
- Samozrejme. Je to veľmi milé dievča. – Prehovoril za mňa Alex.
-Som veľmi rada. Dúfam, že budete spolu dobre vychádzať.- Pochybujem. –Ale samozrejme starká.- Usmiala som sa na ňu. A odišla som do predsiene obuť si tenisky.
-Počkaj na Alexa! Ešte nemá auto. Tak prosím ťa zlatko odvezieš aj jeho?- Čože? Skríkla som vduchu. –Dúfam, že stým nemáš problém.- Nadvihla obočie babka už stala za mnou.
-Nie. Samozrejme, že nie.- Odfrkla som a mávla rukou.
-Tak veľa šťastia zlatíčka! – Otočila som sa k dverám a prevrátila oči.
Vyšla som von a zamierila do garáže. Cítila som na sebe jeho pohľad. Nasadla som do svojho auta a Alex vedľa mňa na miesto spolujazdca. Zapla som rádio aby vedel, že nemám záujem sa sním rozprávať. Po piatich minútach si odkašlal a stíšil hudbu. Pozrela som naňho a pozdvihla som obočie. –Nemala by si sa pozerať na cestu? – Nechcelo sa mi sním hádať a robiť scény tak som sa radšej sústredila na šoférovanie. Po niekoľkých minútach ma premohla zvedavosť. –Čo ťa priviedlo prísť k nám?- Pozrel sa na mňa.
-Dozvedel som sa, že mám príbuzných tak som sa chcel s vami zoznámiť. Prekvapilo ma, že mám niekoho aj okrem mami a myslím, že teba tiež.- Žmurkol na mňa.
Stiahla som okno lebo mi začínalo byť teplo ale to už od tej chvíle ako som sa sním stretla. Kútikom oka som sa naňho pozrela. Do jeho čiernych kučeravých vlasom jemne fúkal vietor, čo spôsobilo, že mi bolo ešte teplejšie. Radšej som sa sústredila na niečo oné.
-Tvoja mama bola staršia od mojej? – Vyšlo zo mňa.
-Ó, áno o dva roky. – Zamyslel sa.
-A kde je tvoj otec? – Hryzol si dolnú peru čím vyzeral ešte príťažlivejší.
-Zomrel pri autonehode, keď mi bolo desať. – Zamračil sa. – A ten tvoj? – Spýtal sa a v jeho modrých očiach sa zjavil smútok.
-Môj otec veľa cestuje, kvôli práci.- Usmiala som sa dúfajúc, že v ňom nezbadal smútok. Nechcem aby ma niekto ľutoval vlastne nechcem aby ma vôbec niekto ľutoval. Toto mám toto musím mať rada áno chýbajú mi rodičia ale mám starkú ktorá robí všetko preto aby mi nič nechýbalo ba dokonca mi nahradzuje aj rodičov a stojí pri mne. Áno som šťastná lebo si na nič sťažovať nemôžem a mám babku a život ktorý milujem.
Pozrela som naňho. Usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Po tomto krátkom rozhovore som zistila, že možno nebude taký hrozný akého som ho tipovala.
Pred školou som zaparkovala auto a vypla motor.
-No a sme tu. Veľa šťastia! – Usmiala som naňho a rýchlo vystúpila.
-Počkaj! – Počula som ako zabuchol dvere tak som na kľúči stlačila gombík načo sa hneď ozvalo pípnutie ktoré naznačovalo, že dvere sa zamkli. Musela som od neho odísť to horko bolo už neznesiteľné. Nezastavila som až, kým mi nezastala cestu Anne. Pozrela som na ňu. Obzerala sa za mojím chrbtom s otvorenou pusou. Chcela som ju obísť ale v tom ma Alex chytil za rameno. Bože to horko! Bolo mi tak horúco až som sa piekla, doslova! A vtom sa to stalo! Ten oheň zrazu začal opúšťať moje telo a ako keby prechádzal na ten krík na ktorý som sa v tej chvíli pozerala. Krík zrazu začali oblizovať horúce plamene. Zo šoku som tam len meravo stála ako socha. V tom zmätku som pokrútila hlavou. Poobzerala som sa okolo seba. Našťastie ten oheň si nikto nevšímal každý kto stál pred školou a na parkovisku vyvaľoval oči na Alexa. Pozrela som naňho. Neveriacky ma mňa hľadel, znenazdajky pokrútil hlavou a chytil ma za ruku. –Ukážeš mi prosím ťa školu? – Spýtal sa. Obzrela som sa na krík ale oheň zmizol. Mala by som navštíviť psychológa!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
18. 5.mája 2015 16:38
sranda, ako v tych zenskych pribehoch je vzdy podrobne popisane, co si hrdinka oblieka, aky mejkap pouziva a ako expresne sa dokaze zamilovat same dolezite veci proste!
Napíš svoj komentár