Len niekto to má ľahšie a niekto ťažšie. Vždy to budem mať ťažšie. Oveľa ťažšie.
Väčšinou si pripadám, ako v mori so žralokmi, pričom ja nie som žralok.
Alebo ako v tmavom chladnom vymretom lese, v ktorom len čakám kto ma zabije.
No áno. Je to naozaj tak. Môj život funguje len na princípe chladu, ktorý sa zakráda do špiku kostí. Chcem ten chlad premôcť, ale je ho príliš.
Chcem sa tváriť, že bojujem so žralokmi, ale popravde, len čakám kedy schytám ďalšiu facku, potom si dám jednu sama a potom idem ďalej ako zbitý pes.
A v tom lese, sa snažím tváriť, že spím, ale pritom počujem každý zvuk a každý nepatrný pohyb mi vie spôsobiť traumu, ktorá sa rozvlní a donekonečna opakuje v chorom mozgu.
A potom je tu to hlúpe srdce, ktoré bije ako šialené. Neznášam ten jeho hlúpi tep.
Keď sa veľmi nudím...píšem si do zošita stále slovo dafuck. Z akéhosi zvláštneho dôvodu je to veľmi upokojujúce. Potom to vymažem a začnem sa šialene smiať, samozrejme len v duchu.
A ak by som si písala denník, tak by na každej strane bolo dafuck, fuck, fucking shit. Myslím, že je to dosť vtipné. A tiež upokojujúce. MUHAHA.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
15. 3.marca 2014 22:22
uff ten Database Fundamentals nazov ma znervoznil
Napíš svoj komentár